38. A obrátil sa Ježiš a uvidel oboch, že idú za Ním, povedal im: „Čo hľadáte?“ Oni Mu však povedali: „Rabbi (t.j. Majstre), kde bývaš?“
1) Aj tento text sa javí ako pokračovanie textov predchádzajúcich
a je skôr historický než duchovný; lebo začína sa ním nateraz
známe, svojím spôsobom ešte celkom hmotné prijímanie apoštolov
a to v rovnakej krajine, kde pôsobil Ján, a síce v Betabare, veľmi
chudobnom mestečku, obývanom chudobnými rybármi, a z tohto dôvodu
sa obaja učeníci ihneď vypytujú aj na príbytok, čím sa vlastne
pýtajú, ktorú chatu obývam.
2) Lebo keďže Ja Sám som sa zdržiaval pred krstom okolo štyridsať
dní v tejto krajine a pripravoval som Svoju ľudskú bytosť
postením a inými cvičeniami k nastávajúcemu
učiteľskému úradu, potom je historicky jasné a isté aj to, že
som musel mať v tomto mestečku nejaký príbytok, ktorý bol práve
v tejto pustej a preveľmi nehostinnej krajine, ako najvhodnejší
pre Moje zámery.
3) Obaja učeníci dobre vedeli, že som v tejto krajine pobýval už
nejakú dobu; lebo Ma tu nepochybne už niekoľkokrát uvideli,
netušiac Kto som; preto sa Ma aj ihneď pýtali nie na Moje vlastné
rodisko, ale len na Môj príbytok v obci Betabara, ktorá
pozostávala väčšinou z najchudobnejších rybárskych chatrčí
postavených z ílu a trstiny a dosahujúcich často sotva takú
výšku, aby v nich mohol človek stáť narovnaný.
4) A podobnú chatu dosť hlboko v púšti obýval som aj ja a bola
dielom Mojich rúk. Od tej doby sa datujú pustovne, vyskytujúce sa
ešte dodnes takmer vo všetkých kresťanských krajinách.
39.
On im povedal: „Poďte a pozrite sa!“ Išli s Ním a videli kde
býva a zostali v ten deň u Neho. Bolo okolo desiatej hodiny.
5) Tento útulok teda nebol ďaleko od miesta, kde pôsobil Ján;
preto som tiež povedal obom učeníkom: „Poďte a pozrite sa!“,
po čom Ma tiež obaja bezvýhradne nasledovali, zakrátko prišli so
Mnou k Môjmu útulku a nemálo sa tu udivovali, že Boží Pomazaný
obýva takmer najnevzhľadnejšiu chatu, ktorá je okrem toho ešte
v najnehostinnejšej krajine tejto púšte!
6) Toto sa však nestalo v dobe, v ktorej súčasné kresťanské
obce zachovávajú zvyčajný štyridsaťdenný pôst, ale o dva
mesiace neskôr a čo sa týka dennej doby, v ktorej sme prišli k
útulku, bolo okolo desiatej hodiny, teda podľa terajšieho
počítania času asi okolo tretej hodiny popoludní; lebo vtedy
určoval východ slnka prvú hodinu dňa. Pretože však východ
slnka nebýva vždy v rovnakom čase, nemôžu sa vtedy udávané
denné doby, nazývané hodiny, nijako presne zhodovať s terajším
rozdelením času, ale len približne; preto som teda aj vyššie
povedal: Bolo asi okolo tretej hodiny popoludní, keď som došiel s
obomi učeníkmi k príbytku. – Keďže títo dvaja učeníci
strávili ten deň až do západu slnka pri Mne, zaiste vznikne v
mysli každého bádajúceho čitateľa otázka, čo sme robili my
traja v Mojom a pri Mojom príbytku v čase od tretej až do asi
ôsmej hodiny. Lebo o tom nie je nikde nič písané. Rozumie sa
jednoducho samo sebou, že som oboch poučoval o ich budúcom určení
a tiež som im oznámil, ako a kde začnem Svoj učiteľský úrad a
že prijmem v tejto krajine ešte niekoľkých učeníkov ich ducha a
vôle. Zároveň som ich tiež poveril, aby sa opýtali a poradili
medzi svojimi druhmi, väčšinou tiež rybármi, či by niektorí
neboli ochotní pripojiť sa ku Mne. Taký bol počas tejto doby náš
rozhovor. Keď prišiel večer, prepustil som oboch a oni sa pobrali
naspäť k svojim rodinám, sčasti veľmi veselí, sčasti však aj
veľmi zamyslení, lebo mali ženy a deti a nevedeli, ako by to s
nimi urobili.
40.
Jeden z tých dvoch, ktorí počuli Jána (o Ježišovi) takto
hovoriť a potom išli za Ježišom, bol Ondrej, brat Šimona Petra.
7) Jeden z týchto dvoch, menom Ondrej, je so svojím rozhodnutím
ihneď hotový a chce Ma za každú cenu nasledovať; preto tiež
hneď vyhľadá svojho brata Šimona, ktorý mal ešte kdesi prácu
so svojimi rybárskymi sieťami.
41.
Ten vyhľadal najprv svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme
Mesiáša!“ (Mesiáš znamená toľko ako Pomazaný.)
8) Keď ho po nejakom hľadaní nájde, nemá nič dôležitejšie na
práci ako to, že začne Šimonovi náhlivo rozprávať, že našiel
zasľúbeného Mesiáša, spolu s ešte jedným učeníkom, ktorého
rozhodnutie nasledovať Ma nebolo také pevné.
42.
(Šimon si praje vidieť Ježiša) a Ondrej ho zavedie k Ježišovi.
Keď ho Ježiš uvidel, povedal: „Ty si Šimon, syn Jonášov;
odteraz sa však budeš volať Kéfas (čo v preklade znamená:
Peter, Skala).“
9) Keď Šimon počuje o Mne takto hovoriť, prejaví živé prianie,
aby Ma čo najskôr uvidel; lebo nebol pri krste prítomný. Ondrej
hovorí: „Dnes to už nepôjde, ale zajtra na úsvite môžeš byť
u Neho!“
10) Na to vraví Šimon, ktorý pri všetkom svojom počínaní stále
blúznieval o Mesiášovi a domnieval sa, že Mesiáš pomôže
chudobe a nemilosrdných boháčov úplne vyhladí: „Bratu, tu sa
nesmie strácať ani okamih; okamžite všetko opustím a pôjdem za
Ním až na koniec sveta, ak to bude žiadať. Preto ma len ihneď
priveď k Nemu; lebo mocne ma to tiahne a ja Ho musím vidieť a
hovoriť s Ním ešte dnes. Noc je jasná a k Jeho chate nie je
ďaleko; preto sa len ihneď vydajme na cestu k Nemu! – Kto vie, či
by sme Ho ešte zajtra zastihli?!“
11) Na takéto naliehanie vedie ho Ondrej ku Mne. Keď sa však obaja
už dosť neskoro v noci blížia k Môjmu príbytku, zastaví sa
Peter v blaženom vytržení asi tridsať krokov pred príbytkom a
hovorí Ondrejovi: „Je mi pri srdci akosi divne. Chytá ma akási
vznešená sladká úzkosť; sotva si trúfam urobiť ešte krok
ďalej a predsa mám takú vrelú túžbu uvidieť Ho!“
12) Tu vyjdem zo Svojej chaty obom bratom v ústrety, čím je
povedané a ukázané, že som ho videl; rozumie sa samo sebou, že
výraz „byť Mnou videný“ znamená Moje vyjdenie v ústrety, ak
niekto príde ku Mne prednostne v srdci ako Šimon. Preto je Mnou
tiež ihneď spoznaný, t.j. prijatý a nové meno je pre neho prvým
podielom na Mojom Kráľovstve. Šimon tu tiež ihneď dostane meno
Kéfas alebo Skala vo viere vo Mňa; lebo videl som už dávno, akým
duchom je a bol Peter oživovaný.
13) Petrovi alebo Šimonovi bolo toto Moje oslovenie dostatočným
dôkazom, že som nepochybne tým zasľúbeným Mesiášom;
nepripustil tiež naďalej vo svojom srdci už žiadne pochybnosti o
Mne a tiež sa Ma nikdy ani slovkom nespýtal, či som Ten Pravý,
lebo jeho srdce bolo mu jedinou istotou a platnou zárukou. – Obaja
potom zostali u Mňa až do rána a potom Ma už neopustili.
