180. O pravom požehnaní a modlitbe.
1)
Pri jedle som málo rozprával; keď však veľmi dobré víno rozviazalo
učeníkom jazyky, nastalo aj v hostinci ihneď veľmi živo. Aj hostinský,
ktorý spravoval pre Lazára hostinec, sa priblížil so svojou rodinou ku
Mne a prosil Ma, aby som udelil jeho rodine požehnanie; bol by to
najsilnejší prostriedok proti kliatbe templárov.
2) A Ja som mu
povedal: „Priateľu, kde som Ja, tam je so Mnou už aj požehnanie; nič
viac tu však už iste nie je potrebné! Ži len aj ty podľa náuky, ktorú
som dal Mojim učeníkom a len tým dospeješ k pravému živému požehnaniu,
ktoré ti najviac prospeje nielen pre tento svet, ktorý má pre každého
len veľmi krátke trvanie, ale aj pre tvoju dušu, ktorá bude žiť večne!
Požehnanie však, aké si ty predstavuješ, nijako neprospieva. Hľa,
farizeji udeľujú rôzne požehnania a dávajú si za to platiť; komu však
kedy také požehnanie nejako prospelo?! Áno, farizejovi pravdaže
prospelo, ale požehnaného musela utešiť a zadovážiť mu slabé upokojenie
jeho viera.
3) Ja však žehnám ľuďom v pravde len tým, že im dávam
pravé životné svetlo a cez toto svetlo večný život, ak konajú podľa
Mojej náuky. Všetko to určité magické žehnanie nijako neprospieva a
zväčšuje len poveru ľudí. Kto však kráča v Mojej náuke a verí, že ja som
ten pravý Kristus, ten môže v Mojom mene vkladať na chorého ruky a bude
mu lepšie. A aj keby je chorý ďaleko a ty sa nad ním v Mojom mene
modlíš a vzťahuješ k nemu ruky, bude, ak je to pre jeho spásu,
uzdravený. Hľa, to je omnoho lepšie požehnanie, ako požehnanie, ktoré by
si chcel mať podľa tvojej mienky odo Mňa! - Povedz Mi teraz, ako si s
týmto spokojný?!“
4) Hovoril hostinský: „Ó, Pane, ďakujem ti za
to; lebo už spoznávam, že čistá pravda je pre človeka najväčším
požehnaním a podvod je najväčšou kliatbou. Teraz však by som rád od
Teba, ó Pane, ešte počul, či modlitby kňazov nemajú u Boha žiadnu cenu a
či tiež nikomu nijako nepomáhajú ani vtedy, ak niekto ide ku kňazovi vo
viere v najlepšom úmysle a s mienkou, že je nehodný modliť sa k Bohu a
zaplatí mu, aby sa k Bohu pomodlil za neho. Ako to podľa pravdy pojať a
pochopiť?“
5) Hovoril som Ja: „Či nie je napísané: - Hľa, tento
ľud Ma uctieva perami; ale jeho srdce je ďaleko odo Mňa! - Ako teda má
nejako prospieť modlitba tomu, kto si ju zaplatil?! On ako veriaci sa
neodvažuje modliť sa k Bohu a zaplatený kňaz sa k Bohu nemodlí a tiež sa
zrejme ani nemôže modliť, pretože sám v sebe neverí v Boha. Lebo keby
veril v Boha, nedal by si platiť za svoje modlitby, ale povedal by tomu,
kto platí za modlitby: Každý človek - hoci by mal aj toľko hriechov,
ako trávy na Zemi a piesku v mori - sa môže kajúcne a pokorne modliť k
Bohu a Boh vypočuje jeho modlitbu. Moja Bohom prikázaná láska k blížnemu
mi však aj bez toho ukladá za povinnosť, aby som spomínal vo svojich
modlitbách všetkých ľudí a tak choď, pomodli sa sám k Bohu, čo jedine ti
môže prospieť a tiež ti prospeje; lebo zaplatená modlitba je pred Bohom
škaredá!“
6) Hľa, takto by musel veriaci kňaz hovoriť k tomu,
kto by k nemu prišiel, aby platil za modlitbu! Pretože však kňaz sám
neverí v Boha, dáva si platiť za modlitbu, ktorú s pokrytecky zbožnou
tvárou mumle z knihy, pritom však na nič nemyslí a nič nechce a preto je
vo všetkom klamár a podvodník. Ako sa tu môže Boh pozerať na takú
modlitbu?!
7) Hovorím ti: Aj keby chcel Boh pomôcť z nejakej
ťažkosti človeku, ktorý sa pre svoju domnelú nehodnosť neodvažoval ísť k
Bohu, kvôli jeho pokore, potom mu však v tomto prípade celkom iste
nepomôže preto, aby ho tým viac a viac oslobodzoval od jeho
poverčivosti.
8) A keď vidíš chudobného, ktorý sa pre nutnú pomoc
modlí k Bohu, choď a pomôž mu, ak niečo máš, aby si mu pomohol; ak však
nemáš nič, potom sa tiež ty modli v sebe za neho k Bohu a Ja ti
hovorím: Boh vypočuje modlitbu tvoju aj chudobného! Lebo keď sa dvaja
alebo traja skutočne ku Mne modlia, potom bude ich modlitba tiež iste
vždy vypočutá. Ale kvôli hlúpym a čisto svetským veciam sa nemá nikto
obracať v modlitbe na Boha, lebo kvôli týmto veciam by ho Boh nevypočul;
ak sa však niekto modlí za to, čo je skutočne potrebné pre život tela a
pre posilnenie viery a duše, nebude mu to zadržané. - Hľa, tak sa majú
podľa pravdy veci o pravej modlitbe, ktorá je tiež pravým a správnym
Božím požehnaním v srdci človeka! Chápeš to?“
9) Hovoril
hostinský: „Áno, Pane, to možno veľmi ľahko pochopiť, pretože to je až
príliš jasná pravda; ale magické modlitby kňazov som ešte nikdy nechápal
a to iste z celkom jednoduchého dôvodu, že ich nemožno ako naprostý
podvod vôbec nikdy pochopiť. Ó, tí veľkí podvodníci! Akú si len dávajú
námahu, aby vykresľovali ľudu ich ničotné modlitby tak, akoby tie boli
podľa poriadku postupne stále účinnejšie a silnejšie podľa toho, či boli
vykonané vyššími kňazmi na určitých najsvätejších miestach a akoby
jednej a tej istej modlitbe, vykonanej jedným a tým istým veľkňazom - a to na
najsvätejšom mieste - pribúdalo na sile a na účinku práve v tej miere, v
akej miere bola zaplatená s viac librami zlata a striebra! A hľa, ľudia
tomu ešte mnohonásobne pevne veria! Beda tomu, kto by ich od toho
odradzoval a povedal im, že Boh Abrahámov, Izákov a Jákobov nemôže mať
na takej modlitbe zaľúbenie, a že by bol pritom tiež nanajvýš
nespravodlivý, keby počúval len modlitby tých ľudí, ktorí môžu dať
kňazom veľké peniaze za modlenie, zato však by odmietal úplne bez
vypočutia a bez všetkej pomoci chudobných, ktorým to nie je možné! Ó, to
by u týchto slepých bláznov celkom nič nepomohlo! Takého múdreho
poučovateľa ľudu by považovali len za rúhača a hanobiteľa chrámu a ako
takého by ho tiež udali v chráme, že by sa potom o neho iste veľmi skoro
postarali pre celú večnosť tak, ako by si to nemohol nikto nikdy lepšie
želať.
10) A, prevznešený Priateľu a božský Majstre, tu pre
poctivého a vzdelaného človeka nie je miesto! Veru, tento hostinec je
oveľa viac pravým Božím chrámom, ako tam dolu sieň Šalamúnova; lebo v
nej nie je už nič iné ako len lož a podvod a najväčšia ľudská nenávisť!
Nebol som síce už asi desať rokov v chráme - a tiež v budúcnosti sa mu
budem veľmi vyhýbať! Najmenej však ma môže do chrámu priviesť nejaká
slávnosť; lebo robia sa tam mimoriadne drzo tie najväčšie podvody a
žiadny zákon ma pred nimi nechráni. Pri slávnostiach robia templári
najväčšie neplechy bez akejkoľvek zodpovednosti akoby sa považovali za
bohov; ja sa však na to nemôžem pozerať bez najväčšieho pohoršenia a
preto radšej zostávam vzdialený. - Mám pravdu alebo nie?“
11)
Povedal som Ja: „Celkom úplnú; lebo ty to nemôžeš zmeniť a preto je pre
teba lepšie, ak zostaneš vzdialený od miesta, na ktorom sa nemôžeš
dozvedieť nič dobré a pravdivé a ešte sa tam musíš ako starý pravý Žid
pohoršovať. Ja som však prišiel práve preto, aby som učinil všetko, čo
tu je pokrivené rovným a všetko čo je slepé a hluché vidiacim a
počujúcim. Ale teraz necháme chrám, lebo jeho úplná zbytočnosť je vám až
príliš dobre známa!
12) Skoro však dostaneme ešte prírastok
hostí a to pravých Rimanov a Grékov. Budú tu jesť a najskôr aj
prenocujú; lebo dolu v celom meste nemožno takmer nájsť hostinec a ty
ako hostinský sa teda môžeš trochu pripraviť.“
13) Keď to
hostinský počul, ponáhľal sa ihneď von ku svojim ľuďom a upozornil ich
na to; a oni teraz dávali pozor, či prídu hostia. Keď sa však pozrel
dolu k záhradnej bráne, ktorou sa muselo prejsť, aby sa prišlo na
Olivovú horu, videli už vchádzať bránou dav 30 ľudí a preto sa dali
rýchlo do práce, aby riadne obslúžili hostí, ktorí už skoro prídu.
Miestnosť, v ktorej sme boli aj my, bola dosť veľká na to, aby mohla
prichýliť okolo sto hostí. Bolo tu aj niekoľko celkom priestranných
pobočných izieb, v ktorých sa celkom dobre postarali o nočný odpočinok a
nikto sa nemusel obávať o dobré zaopatrenie príchodiacich cudzincov,
ktorí mali so sebou vedúcu, ktorá bola v Jeruzaleme záletnicou a mnoho
obcovala s cudzincami. Spoznáme ju ešte bližšie neskôr.
preložené z češtiny s pomocou nemčiny, z Velkého Evangelia Janovho. Aj dnes aktuálne.