Ján kapitola 1, verše 1-5.
PÔVODNÝ TEXT:
1.
Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh.
VYSVETLENIE:
1) Tento verš bol príčinou množstva všelijakých mylných
výkladov; ba dokonca úplní neznajbohovia používali tento text
práve k tomu, aby ním tým istejšie popierali Moje Božstvo,
pretože Božstvo vo všeobecnosti zavrhovali. Nebudeme však teraz
znova uvádzať také finty, čím by sa zmätok ešte zväčšil,
namiesto aby sa zmenšil, ale prídeme pokiaľ možno ihneď s
najkratším vysvetlením; toto vysvetlenie samo ako Svetlo vo Svetle
Svetla bude samo sebou vyvracať a prekonávať omyly.
2) Jeden hlavný dôvod neporozumenia takých textov spočíva však
zaiste žiaľ vo veľmi nedokonalom a nesprávnom preklade Písma z
pôvodného jazyka do jazykov prítomnej doby. Ale tak je to dobre,
pretože keby nebol duch takýchto textov tak dobre ukrytý ako je,
dávno by už bolo to najsvätejšie v nich najhlbšie znesvätené,
čo by bolo najväčším zlom pre celú Zem; takto sa však hlodalo
len na kôre a nemohlo sa dospieť k živej svätej veci.
3) Teraz je však na čase ukázať pravý vnútorný zmysel takýchto
textov všetkým, ktorí sú toho hodní; nehodnému to však príde
draho, lebo pri takej príležitosti nedám so Sebou žartovať a
dohadovanie sa nikdy neprijmem.
4) Po tejto nutnej pripomienke nasleduje teraz vysvetlenie; len k
tomu ešte poznamenávam a hovorím, že tu pôjde len o vnútorný
duševne-duchovný zmysel, nikdy však tiež o najvnútornejší
najčistejší zmysel nebeský. Ten je príliš svätý a môže byť
daný neškodne pre svet len tým, ktorí ho hľadajú životom podľa
slov evanjelia. Len vnútorný duševne-duchovný zmysel možno však
ľahko nájsť hocikedy už správnym prekladom primeraným dobe, čo
sa teraz ihneď ukáže pri vysvetľovaní prvého verša.
5) Veľmi nesprávny a vnútorný zmysel veľmi zastierajúci je
výraz „na počiatku“, lebo tým by sa mohla popierať a do
pochybnosti uvádzať dokonca aj večná súcnosť Božstva, čo
urobili aj niektorí starší svetskí mudrci, z ktorých školy
vyšli vlastne aj terajší neznajbohovia. Ak však podáme tento
text správne, objaví sa tu len veľmi
tenký obal a nebude ťažké celkom dobre a mnohokrát veľmi presne
postrehnúť vnútorný zmysel cez taký ľahký obal.
6) Takto však nech znie správny preklad: V Prazáklade alebo aj v
Prapríčine (všetkého Bytia) bolo Svetlo (veľká svätá tvoriaca
Myšlienka, podstatná Idea). Toto Svetlo nebolo len v Bohu, ale aj u
Boha, tj. Svetlo vystúpilo ako bytostne viditeľné z Boha a bolo
teda nielen v Bohu, ale aj u Boha a oblievalo istým spôsobom to
prabožské Bytie, čím sa už javí byť položený základ k
budúcemu vtelenia Boha, čo sa stane už aj samo sebou celkom jasne
zrejmé z ďalšieho textu.
7) Kto alebo čo teda vlastne bolo toto Svetlo, táto veľká
Myšlienka, táto najsvätejšia základná Idea všetkého budúceho,
bytostného, najslobodnejšieho Bytia? – Nemohlo to byť nič iné,
ako práve Boh Sám, pretože v Bohu, cez Boha a z Boha nemohlo sa
objaviť nič iné ako len Boh Sám vo Svojom večne najdokonalejšom
Bytí; a tak môže tento text znieť aj takto:
8) V Bohu bolo Svetlo, to Svetlo prelievalo a oblievalo Boha a Boh
Sám bol tým Svetlom.
2.
To bolo na počiatku u Boha.
9) Ak je teraz prvý dostatočne objasnený verš ľahko pochopený
každým, kto má len trochu svetla, vysvetľuje sa druhý verš sám
sebou a dosvedčuje len, že ono vyššie popísané Slovo alebo
Svetlo alebo veľká Tvorivá Myšlienka nevznikla ako následok
Božieho Prabytia, ale je rovnako večná s Bohom ako Boh Sám a
neskrýva v Sebe teda nikdy nejaký proces niekdajšieho vznikania,
preto sa teda určitým spôsobom, na dosvedčenie vysvetľuje: To
bolo na počiatku alebo v Prazáklade všetkého Bytia a všetkého
neskoršieho vznikania ako Prazáklad Samotný u Boha, v Bohu a z
Boha, teda Samé skrz naskrz Boh.
3.
Všetky veci sú učinené cez Neho a bez Neho nie je učinené nič,
čo učinené je.
10) V tomto verši sa dosvedčuje len istým spôsobom uskutočnené
a rukolapné to, čo sa tu už v prvom verši jasne predstavilo ako
Slovo alebo Svetlo v Prazáklade všetkého Bytia a vznikania úplne
prítomné avšak ešte neuskutočnené ako už vyjdené.
11) Tento tretí verš má teda čisto podaný znieť takto: Všetko
bytie vzišlo z tohto Prabytia, Ktoré je v Sebe Samom skrz naskrz
večným Prazákladom Svojho Bytia. Svetlo, Slovo a Vôľa tohto
Bytia vystavili zo Seba Samého Svoje najvlastnejšie Svetlo, Svoju
pravečnú Myšlienku stvorenia do pevného viditeľného bytia a v
celom večnom nekonečne nie je nič, čo by nebolo vzišlo z toho
Prazákladu a tou istou cestou do zjavného a viditeľného bytia.
12) Kto teraz úplne pochopil tieto tri celkom jasne vysvetlené
verše, tomu je verš 4. už sám sebou jasný.
4.
V Ňom bol Život a ten život bol svetlom ľudí.
13) Rozumie sa už samo sebou, že Prabytie všetkého bytia, Svetlo
všetkého svetla, Pramyšlienka všetkých myšlienok a ideí,
Pratvar ako večný Prazáklad všetkých tvarov nemohol byť za prvé
beztvárny a za druhé smrťou, pretože samotná smrť znamená
vlastne pravý opak všetkého akokoľvek utváraného bytia. V tomto
Slove alebo Svetle alebo v tejto veľkej Myšlienke Božej v Bohu a
vlastne v Bohu Samotnom, bol teda najdokonalejší Život. Boh bol
teda skrz naskrz v Sebe a zo Seba pravečný najdokonalejší
Praživot a toto Svetlo alebo Život vyvolalo zo Seba bytosti a toto
Svetlo alebo tento Život bolo svetlom a teda aj životom
v bytostiach, z Neho vzišlých ľuďoch; a tieto bytosti a
ľudia boli teda úplne obrazom Prasvetla, ktoré v nich bolo
podmienkou bytia, svetla a teda aj života, úplne podobného večnému
Prabytiu.
14) Keďže však Praživot Boží je a musí byť úplne slobodný,
inak by to nebol vôbec život, ten istý život musí však byť
rovnako vo stvorených bytostiach jeden a ten istý, inak by to tiež
nebol život a ako taký by tiež nebol bytím, potom je teda až
príliš jasné, že stvoreným bytostiam, ľuďom, mohol byť daný
len úplne najslobodnejší život, ktorý sa musel sám cítiť ako
úplný (neskrátený), ale práve z tohto pocitu musel tiež
postrehovať, že nepochádza sám zo seba, ale že vzišiel len ako
úplne rovnaký z Boha, podľa Jeho večne všemohúcej vôle.
15) Toto postrehovanie sa muselo vyskytovať vo všetkých stvorených
bytostiach rovnako ako poznávanie, že ich život a bytie musí byť
úplne podobné Bohu, inak by zasa nemali ani život ani nejaké
bytie.
16) Ak však skúmame túto okolnosť dôkladnejšie, potom sa ukáže,
že vo stvorených bytostiach sa musia nutne stretnúť dva pocity a
to za prvé a predovšetkým pocit bohupodobnosti alebo Prasvetla
Božieho v nich a za druhé práve z tohto Svetla však potom nutne
aj pocit časového vzniku skrze Pravôľu Stvoriteľa.
17) Prvý pocit stavia tvora bezpodmienečne na úroveň Stvoriteľa
a akoby vzišiel zo seba úplne nezávisle na večnom Prazáklade,
akoby ho takpovediac uchopoval a niesol v sebe samom; druhý z prvého
pocitu nutne vyplývajúci pocit života musí sa však stále
považovať a posudzovať ako vyšlý z vlastného Prazákladu a až
postupom času ako v sebe samom ako slobodne prejavený a teda na
hlavnom Prazáklade veľmi závislý.
18) Tento upokorujúci pocit robí však prvý výsostný pocit
rovnako na pocit pokory, čo je však pre výsostný pocit nesmierne
a nevyhnutne potrebnou vecou, ako sa to celkom jasne ukáže ďalej.
19) Výsostný pocit sa celkom mocne bráni takému poníženiu a
chce potlačiť ten druhý pocit.
20) Cez taký boj ale potom vzniká hnev a nakoniec nenávisť k
Prazákladu všetkého bytia a z toho k nízkemu pocitu pokorenia
alebo pocitu závislosti; tým sa však potom ochromuje a zatemňuje
výsostný pocit a z Prasvetla vo stvorenej bytosti sa potom stáva
noc a temnota. Táto noc a táto temnota potom už sotva spoznáva v
sebe Prasvetlo a tak sa ako slepá a predsa pritom samostatná
vzďaľuje od Prazákladu svojho bytia a vzniku a vo svojej
zaslepenosti Ho nespoznáva.
5.
A to Svetlo vo tme svieti, ale tma Ho nepojala.
21) Preto teda toto Prasvetlo môže svietiť v takej noci ako len
chce; ale noc, ktorá síce vznikla tiež zo Svetla, nemá už
poriadny zrak, preto nespoznáva ono Svetlo, ktoré tu prichádza do
takej noci, aby ju pretvorila opäť na pravé Prasvetlo.
22) Takto som prišiel teda aj Ja ako večné Prabytie všetkého
bytia a ako Prasvetlo všetkého svetla a života do sveta temnoty k
tým, ktorí boli zo Mňa; ale oni Ma nespoznali v noci svojho
zoslabnutého výsostného pocitu!
23) Tento 5. verš poukazuje totiž práve na to, ako prichádzam,
podľa pôvodných spôsobov a vzťahov a v nich, ako celkom Ten
istý, Ktorý som bol od večnosti, do tohto sveta Mnou a zo Mňa
stvoreného a tento svet Ma nespoznáva ako svoje najvlastnejšie
Prabytie.
24) Ale Ja ako Prazáklad všetkého bytia musel som veru zo Svojho
pravečného Všesvetla vidieť, ako sa výsostný pocit ako
Prasvetlo v ľuďoch neprestajným bojom stále viac matnel a slabol
a teda sa ako životné svetlo tiež stmavoval a nakoniec celkom tak
zatemnil, že by Ma ľudia, keby som k nim prišiel v podobe zo Mňa
im danej nespoznali, aspoň veľmi mnohí nie, zvlášť keby som k
nim prišiel načisto ako Deus ex machina (náhle sa objavený Boh)
celkom neočakávane a nepripravene v obmedzenom ľudskom tvare a
potom by som musel Sám Sebe pripísať, že by Ma ľudia,
nepripravení na taký Môj príchod, nemohli vôbec spoznať.
25) Áno, to som zaiste vedel od večnosti a preto som dával cez
mnoho tisícov prorokov, ktorí nestratili v boji Svetlo, predpovedať
ľuďom už od prvopočiatku ich odlúčenosti odo Mňa až do Môjho
uskutočneného príchodu, práve takýto Môj príchod a dal som
presne označiť spôsob, ba dokonca miesto a dobu Môjho príchodu a
pri Svojom uskutočnenom príchode som dopustil veľké znamenia a
prebudil som muža, v ktorom sa ubytoval vysoký praduch, aby hlásal
slepým Môj príchod a úplnú prítomnosť na Zemi.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára