sobota 11. apríla 2020

1-2. Vysoký duch vtelený ako Ján Krstiteľ svedčí o Pánovi. Základné náuky: O podstate Boha, človeka a jeho pomere k Bohu. O páde človeka a o mimoriadnych Božích cestách k jeho spaseniu

(JÁN 1, 6-13)

6. A bol Bohom poslaný muž menom Ján.
1) Tento muž menom Ján kázal pri Jordáne pokánie a obrátených krstil vodou. V tomto mužovi žil duch proroka Eliáša a bol to práve tento anjelský duch, ktorý porazil v prvopočiatku Lucifera a neskôr zápasil práve s tým istým Luciferom na známej hore o Mojžišovu mŕtvolu (teda Michael – pozn. vyd.)
7. Ten prišiel ako svedok (zhora), aby svedčil o tom Svetle, aby všetci (ľudia bez Svetla) uverili skrze neho (t.j. aby skrze jeho svetlo rozpoznali Prasvetlo, ktoré k nim prišlo).
2) Prišiel ako starý a nový svedok zhora, t.j. z Prasvetla ako svetlo, aby svedčil o Prasvetle, o Prabytí Boha, ktoré teraz Samé vzalo na Seba telo a prišlo v celkom rovnakom ľudskom tvare ako Sám Človek k Svojim ľuďom, ktorí sú z Neho, aby ich v ich noci znova osvietilo a takto ich priviedlo naspäť k Jeho Prasvetlu.
8. On nebol Svetlom (zo seba), ale bol len svedectvom Svetla. (t.j. svedčil zatemnenému výsostnému pocitu ľudí, že teraz Prasvetlo Samotné zostúpilo zo Svojej večnej výšky k ľuďom ako Baránok v pokore, Ktorý dobrovoľne vzal na Seba všetky ich slabosti (hriechy), aby tým dal ľuďom znova Prasvetlo a učinil a postavil ich na Svoju úroveň.)
3) Tento muž však nebol sám tým Prasvetlom, ale bol len ako všetky bytosti časťou svetla z Prasvetla. Ale bolo mu to dané zostať vo zväzku s Prasvetlom pre jeho prevládajúcu pokoru.
4) Keďže však bol v stálom zväzku s Prasvetlom a toto dobre rozlišoval od svojho svetla – pretože aj on vyšiel z Prasvetla, predsa však nebol Prasvetlom, ale len Jeho odleskom, aby toto Prasvetlo spoznal a vydal o Ňom správne svedectvo – vydal teda aj právoplatné svedectvo Prasvetlu a tým prebudil toľko pravého svetla v srdciach ľudí, že potom mohli spoznávať, aj keď spočiatku len veľmi slabo, časom však stále silnejšie a jasnejšie, že Prasvetlo, Ktoré je teraz zahalené v tele, je predsa len To isté, Ktorému vďačia všetky bytosti a ľudia za svoje samostatné bytie a môžu ho, ak chcú, podržať ako samostatné naveky.
9. To bolo to pravé Svetlo, ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na tento svet.
5) Nie svedok, ale jeho svedectvo a Ten, o Ktorom svedčil, boli to pravé Prasvetlo, Ktoré od prvopočiatku osvecovalo a oživovalo a teraz ešte stále viac oživuje a osvecuje všetkých ľudí, ktorí prichádzajú na tento svet; preto sa hovorí aj v 9. verši, že práve To je a bolo to pravé a správne Svetlo, Ktoré utváralo všetkých ľudí v ich prvopočiatku k slobodnému bytiu a teraz prišlo, aby toto bytie vo všetkej úplnosti osvietilo a učinilo opäť podobné Jemu Samotnému.
10. Bolo na svete a svet Ním vznikol, ale svet Ho nepoznal.
6) Ako som mohol byť Ja alebo Prasvetlo nepoznaný týmto svetom, t.j. zatemnenými ľuďmi, ktorí vyšli v celom svojom bytí zo Mňa alebo, čo je Jedno, z Prasvetla (Slova), napriek všetkým predchodcom a zvestovateľom Môjho príchodu, bolo práve jasne vysvetlené už v 5. verši; k tomu treba už len zvlášť podotknúť, že „svetom“ sa tu nerozumie Zem ako nositeľka súdených duší, ktoré vlastne tvoria hmotu, ale len ľudia, ktorí sú síce vzatí časťou z tejto hmoty, ale ako raz slobodne postavené bytosti už nepatria alebo nesmú patriť k tejto prvotne súdenej duševnej hmote; pretože ako by som mohol požadovať aj od kameňa, súceho ešte v najhlbšom súde, aby Ma poznal?! Niečo také sa môže žiadať plným právom len od duše, ktorá sa stáva slobodnou, ktorá má v sebe Môjho Ducha.
11. Prišiel do Svojho vlastníctva, ale Jeho vlastní Ho neprijali.
7) Teda nie Zem, ako bolo skôr uvedené, ale čisto len ľudí podľa ich duševne-duchovnej podstaty je nutné tu považovať za pôvodné vlastníctvo Pána a za vlastníctvo preto, že oni sami takto utvorení sú Prasvetlom z Môjho večného Prasvetla a teda sú jedno s Mojou Prapodstatou.
8) Keďže sú však oslabení práve v tejto podstate, ktorá sa v nich prejavuje ako výsostný pocit, pre ktorú to slabosť som tiež prišiel k nim a stále ešte prichádzam ako do Svojho Pravlastníctva, nespoznali Ma a teda tiež nespoznali sami seba a svoje pôvodné prabytie, ktoré nemôže byť nikdy zničené, pretože je to vlastne Moje Bytie.
12. Ale všetkým, ktorí Ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi, pretože veria v Jeho meno.
9) Rozumie sa takpovediac samo sebou, že u všetkých tých, ktorí Ma neprijali alebo nepoznali, zostal prvotný poriadok porušený a s týmto porušením zostal aj stav utrpenia, tzv. „zlo“ alebo „hriech“; naproti tomu u mnohých iných, ktorí Ma prijali, t.j. ktorí Ma vo svojich srdciach spoznali, muselo sa toto zlo nutne stratiť, pretože sa opäť spojili so Mnou ako s Praporiadkom a Pramocou všetkého bytia, čím našli sami seba a Moje Prasvetlo vložené do nich ako ich vlastné a v Ňom večný nezničiteľný život.
10) V takomto živote uzreli však tiež to, že nie sú len Mojimi tvormi, čo vyplýva len z ich nižšieho životného pocitu, ale chovajúc v sebe Moje Ja, Ktoré bolo vystavené len silou Mojej vôle slobodne zo Mňa, sú nepochybne Moje skutočné deti, kde ich svetlo (ich viera) je rovné Môjmu najvlastnejšiemu Prasvetlu a preto má v sebe onú plnú moc a silu, ktorá je vo Mne Samom a z takej moci tiež plné právo nielen sa volať Mojím dieťaťom, ale aj ním byť vo všetkej úplnosti!
11) Pretože viera je práve také svetlo a Moje meno, na ktoré sú zamerané silné lúče tohto svetla, je silou a mocou a vlastnou podstatou Môjho Prabytia, ktorými každý v sebe samom uskutočňuje oprávnené a právoplatné Božie detstvo. Preto sa tiež v 12. verši hovorí, že všetci, ktorí Ma prijmú a uveria v Moje meno, hovorím – budú mať v sebe moc nazývať sa plným právom „Božími deťmi“!
13. Ktorí sa nezrodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha.
12) Tento verš je len bližším určením a vysvetlením verša predchádzajúceho a vo viazanejšej reči mohli by oba verše vedľa seba znieť aj takto: Tým potom, ktorí Ho prijali a uverili v Jeho meno, dal moc nazývať sa „Božími deťmi“, ktoré sa nezrodili z krvi, ani z vôle tela (žiadosti tela), ani z vôle muža, ale z Boha.
13) Rozumie sa však už samo sebou, že tu sa nehovorí o prvom zrodení, totiž tela z tela, ale jedine o druhom zrodení z Ducha lásky k Bohu a z pravdy živej viery v živé Božie meno, ktoré sa nazýva Ježiš-Jehova-Cebaot, ktorého druhé zrodenie správne definované sa nazýva tiež „znovuzrodenie ducha krstom z nebies“.
14) „Krst z nebies“ je však úplný prechod ducha a duše aj so všetkými jej žiadosťami do živého ducha lásky k Bohu a lásky v Bohu Samotnom.
15) Ak sa stal taký prechod z najslobodnejšej vôle človeka a ak je teraz všetka láska človeka v Bohu, potom je takou svätou láskou aj celý človek v Bohu a dozrieva tu, mohutnie a posilňuje sa na novú bytosť a takto býva po dosiahnutí potrebnej zrelosti Bohom znovuzrodený; po takomto druhom zrodení, ktorému nepredchádza žiadosť tela, ani plodivá vôľa muža, je človek potom pravým Božím dieťaťom, ktorým sa stal milosťou, ktorá je slobodnou mocou Božej lásky v srdci človeka.
16) Táto milosť je však aj práve ono mocné priťahovanie Boha v duchu človeka, skrze ktoré človek priťahovaný Otcom dospieva na syna, to znamená k božskému Prasvetlu alebo, čo je zajedno, k pravej a živej mocnej Božej Múdrosti.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ovce budú rozohnané

Ovce budú rozohnané - 23. 6. 2019 Minulú noc mi Pán ukázal vodcov mnohých cirkví, spolčených pre svoj vlastný blahobyt a udržanie sa. Poto...