JÁN 1, 35-37.
35.
Druhého dňa stál Ján opäť (pri rieke Jordán) a dvaja z jeho
učeníkov s ním.
1) Presne podľa pôvodného textu znie napr. 35. verš takto:
„Druhého dňa stál Ján opäť a dvaja z jeho učeníkov.“ Tu
je otázka: Kde stál a boli tí dvaja učeníci pri ňom alebo stáli
v tej dobe niekde na inom mieste? Každému tu musí byť ihneď
nápadné, že tu nie je označené ani stanovisko a ešte menej
jednanie oboch učeníkov.
2) Prečo sa o takej okolnosti nezmienil evanjelista?
3) Dôvod bol už vyššie naznačený; lebo rozumie sa a muselo sa
celkom určite rozumieť samo sebou hlavne pre onú dobu, v ktorej
bolo pravidlom takto písať, že Ján stál pri rieke Jordán a to
pod vŕbou a tu vyčkával, či niekto príde a dá sa ním pokrstiť.
A keďže mal niekoľkých učeníkov, ktorí počúvali jeho učenie
a tiež ho zaznamenávali, boli mu po boku zvyčajne dvaja, zavše,
ak bolo veľa práce, aj viacej učeníkov, ktorí mu pomáhali pri
jeho mnohých krstných úkonoch a krstili v jeho mene a jeho
spôsobom.
4) Keďže vo vtedajšej dobe boli všetky také okolnosti dobre
známe tým, ktorí boli okolo Jána, preto sa tiež nezaznamenávali;
v tej dobe bolo pravidlom takto písať a rovnako aj nutnosťou pre
nedostatok písacích potrieb a preto sa zaznamenávala len hlavná
vec a spojkou „a“ na začiatku vety sa dávalo na porozumenie, či
vety, akoby ojedinele stojace, majú či nemajú ku sebe vzťah.
Preto sa také spojky dávali pred hlavné, na seba sa vzťahujúce
vety, tiež v určitých známych značkách, zriedkavo v písmenách.
5) Tento tu podaný výklad nie je síce o sebe výkladom
evanjelickým; ale napriek tomu je veľmi potrebný, lebo bez neho sa
v tejto dobe sotva porozumie evanjeliám v ich vonkajšom historickom
zmysle a teda ešte menej v ich vnútornom duchovnom zmysle, najmenej
však prorockým knihám Starého Zákona, v ktorých sa vyskytujú
namiesto rozvitých viet len príslušné obrazy a nemôže sa
hovoriť prirodzene o akomkoľvek uvádzaní okolností. Keďže tu
teraz poznáme oné pravidlá staroveku, môžeme ďalej aj ľahšie
spájať všetky nasledujúce verše a texty, správnejšie ich čítať
a prinajmenšom prirodzenú historickú časť lepšie objasniť.
Vykonáme ešte jeden taký krátky rozbor veršov 36. a 37. a tým
sa objasní uvedené pravidlo.
36.
A keď opäť videl kráčať Ježiša (po brehu Jordánu), povedal:
„Hľa, To je Boží Baránok!“
6) Verš 36. znie v pôvodnom texte takto: „A keď videl kráčať
Ježiša, povedal: Hľa, To je Boží Baránok!“ Ono „A“ tu
naznačuje, že tento text je v nejakom vzťahu s textom
predchádzajúcim a historicky udáva, že Ježiš sa zdržiaval po
Svojom krste vodou ešte nejaký čas v Jánovej blízkosti a že bol
preto videný ako jeho dvomi učeníkmi tak aj ním samým, ako kráča
po brehu Jordánu.
7) Keď Ho Ján uvidí, sústredí ihneď všetky svoje myšlienky a
hovorí v istom vysokom zduchovnení akoby pre seba: „Hľa, To je
Baránok Boží!“ V tejto dobe by sa vyjadril asi takto: „Pozrite
tam! Na brehu rieky kráča ešte dnes Ten najvyšší Bohočlovek
tak skromne a tak pokorne ako baránok.“ Ján (evanjelista)
však vynecháva všetky tieto bližšie označenia a hovorí
len, ako je uvedené vo verši.
37.
A keď tí dvaja učeníci počuli Jána takto hovoriť, (opustili
ihneď Jána) a išli za Ježišom.
8) Verš 37., ktorý je vlastne pokračovaním oboch predchádzajúcich
veršov, začína z vyššie uvedenej príčiny opäť so (spojkou)
„A“ a poukazuje na to, čo sa udialo, len celkom jednoducho,
dotýkajúc sa príčiny len čo najkratšie.
9) Pôvodný text znie čo najjednoduchšie takto: „A dvaja jeho
učeníci počuli ho hovoriť a nasledovali Ježiša“. V tejto dobe
by tento verš mohol znieť bez porušenia zrozumiteľnosti a zmyslu
takto: Keď však obaja učeníci, ktorí boli u neho (Jána), počuli
svojho majstra takto hovoriť, ihneď ho opustili a išli k Ježišovi
a keďže sa Ježiš teraz začal z tohto miesta vzďaľovať,
nasledovali Ho.
10) Všetko čo je uvedené v tomto rozšírenom texte, muselo sa
stať pri tejto udalosti zároveň, inak by táto skutočnosť nebola
uskutočniteľná. Ale, ako bolo povedané, podľa vtedajšieho
spôsobu písania je zmienka len o dvoch pojmoch „počutie“ a
ihneď potom „nasledovanie“, všetky prechodné a spojovacie vety
sa však vynechávajú ako samo sebou vyzrozumiteľné. Kto dobre
chápe toto dané pravidlo, ten bude môcť zhrnúť aspoň tú
historickú časť pôvodného Písma do zrozumiteľnejšieho zmyslu
a tým ľahšie si predstaviť aj zmysel vnútorný.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára