JÁN 1, 31-34.
31.
„Ja som Ho však tiež skôr nepoznal; ale aby som Ho zjavil v
Izraeli, prišiel som krstiť vodou (tých, ktorí Ho očakávajú).“
1) Zvedovia sa na to prirodzene pýtali Jána: „Odkedy vlastne
poznáš tohto neobyčajného muža a ako si prišiel k tomu, čo o
Ňom teraz vypovedáš?“ – Tu odpovedal Ján celkom prirodzene,
že aj on ako človek Ho skôr nepoznal, ale že jeho duch mu to
zjavil a tiež ho pudil k tomu, aby pripravoval ľudí na Neho a
zmýval z nich vodou Jordánu škvrny ich hrubých hriechov.
32.
A Ján vydal svedectvo a povedal (po krste) ďalej: „(Keď som Ho
teraz krstil), uvidel som, že Duch Boží (mne na svedectvo)
zostúpil z neba, ako keď sa holubica znesie ticho dolu a tento Duch
spočinul nad Ním.“
2) Ján tu zvestuje, že tiež on Ma vidí po prvý raz pred sebou
zosobneného a že Môj Duch v ňom – mu to zjavil. Zvedovia si
prirodzene dobre prezreli tohto Muža a pozorovali Ho počas krátkeho
krstu vodou, ktorý sa Ján spočiatku zdráhal na Mne vykonať a to
s tou dôležitou poznámkou, že by som skôr Ja mal pokrstiť jeho
ako on Mňa; ale na Moje výslovné želanie, že sa to tak musí
stať, povolil a predsa Ma pokrstil, videl však, čo som mu Ja Sám
zjavil cez Môjho Ducha v jeho duchu, keď som ho pudil do Betabary,
ako nado Mňa zostúpil Boží, t.j. Môj večne pranajvlastnejší
Duch v podobe svetlého obláčika a to tak, ako keď sa holubica
spúšťa z nebies plných svetla a spočinul takto nad Mojou hlavou.
A pritom počul zároveň tieto známe slová:
3) „Toto je Môj milovaný Syn, alebo toto je Moje Svetlo, Moje
vlastné Prabytie, na Ktorom mám Ja ako Pravečná bytostná Láska
zaľúbenie. Tohto počúvajte!“
33.
„Ja by som Ho inak tiež nespoznal; ale – Ten, Ktorý ma poslal
krstiť vodou, povedal mi: Ten, na Ktorého uvidíš zostupovať
Ducha Božieho a spočinúť nad Ním, to je Ten, ktorý bude krstiť
Duchom svätým.“
4) Preto Ján povedal: „Ja by som Ho inak tiež nespoznal!“
34.
„Videl som to a teraz dosvedčujem, že Tento je opravdivo Syn
Boží.“
5) Až po vykonanom krste rozprával Ján zvedom, čo videl a počul,
a tvrdil na život a na smrť, že pokrstený, Ktorého bol ohlásil
už pri Jeho približovaní ako jemu zjaveného Baránka Božieho, je
skutočne Mesiáš očakávaný celým Izraelom; je to opravdivo Syn
Boží, t.j. pravečné vlastné základné Bytie Boha v Bohu!
6) On, Ján, videl na vlastné oči, ako Sa Jeho Duch spúšťal nad
Neho a spočinul nad Ním, nie akoby tento Muž prijal ešte len
týmto takého Ducha, ale tento zjav sa udial len na svedectvo jemu
samému, lebo ani on Ho skôr nepoznal.
7) Vzniká tu však sama sebou otázka, či títo poslovia z
Jeruzalema nič z toho všetkého nepostrehli svojimi očami a ušami.
Tu nech poslúži navždy a večne rovnaká odpoveď: To sa zjavuje
len nedospelým a prostým; svetským mudrcom to však zostáva
skryté a zastrené.
8) Preto tu poslovia z Jeruzalema nevideli tiež nič iné, ako len
obyčajný krst vodou a nemálo sa hnevali, keď im Ján zvestoval,
čo videl a začul; oni však nemohli z toho všetkého nič
postrehnúť a preto tiež urážali Jána, že ich oklamáva; ale tu
pristúpilo niekoľko prítomných učeníkov Jánových a
dosvedčovali, že Ján hovoril úplnú pravdu!
9) Lenže poslovia potriasali hlavami hovoriac: „Ján je vaším
majstrom a vy ste jeho učeníci; preto tiež dosviedčate jeho
výpoveď. My sme však učení a znalí vo všetkých veciach z
Písma, ktoré je od Boha skrze Mojžiša a skrze prorokov a z vašej
reči a z vášho jednania spoznávame, že ste aj s vaším majstrom
blázni, nič nevidíte a nič neviete a s vaším bláznovstvom
mätiete mnohých ľudí tak, že tá vec znie už po dlhšiu dobu
nanajvýš odporne v ušiach predstavených chrámu. Najlepšie bude,
keď sa urobí koniec vášmu počínaniu násilím.“
10) Ján sa však rozčúlil a povedal: „Vy hadie plemeno, vy
jašteričie pokolenie! Myslíte si, že tým uniknete súdu? –
Pozrite, sekera, s ktorou by ste nás chceli zničiť, je už
priložená na váš koreň; hľaďte, aby ste unikli záhube! Ak
nebudete činiť pokánie vo vrecovine a v popole a ak sa nedáte
pokrstiť, budete zničení!
11) Lebo pravdivo! Bol to Ten, o Ktorom som vám povedal: Po mne
príde Ten, Ktorý bol predo mnou, lebo On bol skôr ako ja. – Z
jeho plnosti sme všetci dostali milosť za milosť.“ (Toto je
uvedené už skoršie v 15. a 16. verši tejto kapitoly, ale nebolo
to ešte dôkladnejšie historicky osvetlené.)
12) Po týchto Jánových energických slovách zostanú niektorí a
dajú sa ním pokrstiť; väčšina však odchádza odtiaľ celkom
rozhorčená.
13) Tieto verše podávajú len niečo čisto historické a majú
málo vnútorného zmyslu, ktorý je však možné už celkom ľahko
rozpoznať z predchádzajúcich výkladov. Musí sa tu zmieniť už
len to, že také verše sa pochopia tým ľahšie, ak sa podajú s
okolnosťami, ktoré sa vtedy rozumeli samé sebou; lebo v dobe, keď
evanjelista písal evanjelium, bolo zvykom, že sa vynechávali, ako
vety zbytočné, rôzne okolnosti, ktoré sa rozumeli a predpokladali
akosi samé sebou a zaznamenávali sa len vety hlavné a všetky
vedľajšie okolnosti sa nechávali, ako sa v týchto časoch hovorí,
„čítať medzi riadkami“. Aby sme lepšie objasnili túto vec
pre onú dobu veľmi príznačnú, budeme trocha podrobnejšie skúmať
práve týmto spôsobom podané nasledujúce tri verše a celkom
presne sa uvidí a dobre pozná vtedajší spôsob písania
(syntaxe).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára