1-4. O zákone a milosti. Ďalšie boje bytostí povolaných pre slobodné Božie detstvo. Spasiteľ prichádza. Otec a Syn sú jedno ako plameň a svetlo.

 (JÁN 1, 17-18)
17. Lebo Zákon bol daný skrze Mojžiša, ale milosť a pravda stala sa skrze Ježiša Krista.

1) Je to teda zákon, ktorý musel byť daný prvému životu a to na počiatku už prvému človeku a postupom vecí cez Mojžiša, ktorý je tiež tu v tomto verši uvedený ako predstaviteľ zákona. Zo zákona nemohol však nikto nikdy dosiahnuť pravú slobodu života, pretože zákon je brzdou a nie podporovaním života.

2) Cez pozitívnu (kladnú) naliehavosť z nezmeniteľnej vôle Pramoci boli vystavené prvé idey stvorenia do izolovaného (odlúčeného), akoby samostatného bytia; čo sa týka odlúčenia a formovania onoho priestorom a časom obmedzeného bytia, bolo teda uskutočnené cez nezmeniteľnú nutnosť.

3) Teraz tu bola bytosť, človek, v sebe určitým spôsobom Božstvo Samé, alebo čo je jedno a to isté: Samotné Božie Prabytie, lenže oddelené od Svojho Prazákladu, predsa však si Ho vedomé, vedľa toho však jednako viazané v obmedzenom tvare a držané nezmeniteľnou nutnosťou. Tento stav však nebol po chuti takto postavenej bytosti a jej výsostný pocit sa dostal do mocného boja s jej nutným obmedzením a odlúčeným postavením.

4) Keďže sa boj v praprvotnom rade bytostí stával stále prudším, musel byť veľký základný zákon zostrený a musel vziať bytosti do dočasného pevného súdu; v tom spočíval vznik hmotných pevných svetových telies a ten spôsobil väčšie delenie prvotných bytostí.

5) V druhom rade bytostí objavuje sa potom človek zahalený telom, stojaci na pôde svojho prvého súdu. Napriek svojmu teraz trojnásobnému odlúčeniu od svojho Prazákladu spoznal však v sebe opäť zakrátko tento Prazáklad a stal sa vzdorovitým, pyšným a neposlušným ľahkému zákonu, daného mu už nie so slovom „musíš“, ale len „máš“.

6) Pretože si však toto ľahké „máš“ nechcel nechať páčiť, bolo mu za to dané jedno ťažšie a mocne podopreté donucovacími prostriedkami a pri nedbaní na toho druhé „máš“ boli donucovacie opatrenia dôsledne uskutočňované. (Pozri potopu a ďalšie podobné veci! - pozn. vyd.)

7) Po tomto potrestaní sa Božia Bytosť odobrala na Zem v Melchizedekovi a viedla ľudí; lenže ľudia začali zakrátko znova bojovať a museli byť novými zákonmi viazaní a vedení k poriadku tak, že im zostal len pohyb podobný stroju, stojaci takmer proti všetkým ich sklonom.

8) Cez zákon bola teda utvorená široká priepasť, ktorú nemohol už prekročiť žiaden duch a žiadna bytosť, čím sa teda stali tiež veľmi pochybnými vyhliadky a vnútorné vedomie o nejakom večnom ďalšom trvaní vnútorného, takto veľmi obmedzeného života.

9) Po takomto obmedzení objavuje sa potom Božské Prabytie vo Svojej vlastnej prvotnej plnosti a to v osobe Krista.

10) Tu teda opäť prichádza ona prvotná milosť, berie na Seba všetky slabosti ľudského života a dáva im za to novú milosť, nový život, plný pravého Svetla a ukazuje im v Ňom a Ním Samým pravú cestu a pravý účel ich bytia.

18. Boha nikto nikdy nevidel; jednorodený Syn, Ktorý je v lone Otcovom, Ten nám to zvestoval.

11) Až teraz dostali tí, ktorí Ho spoznali, pravú vedomosť o Bohu a mohli uvidieť a poznať poprvýkrát Boha, Ktorého predtým žiadna bytosť nemohla nikdy uzrieť v Jeho plnosti vedľa seba a mimo seba a skrz Neho aj samu seba a vlastné najslobodnejšie životné určenie.

12) A teraz bola zrušená aj ona neprekročiteľná priepasť, ktorá bola utvorená zákonom a každý človek mohol a môže teraz vždy vystúpiť z jarma zákona, ak vymení svojho starého človeka za nového z Krista; preto sa teda tiež hovorí, že máme starého človeka vyzliecť a nového obliecť, alebo: kto miluje starý život, ten ho stratí; kto sa mu však vyhýba, ten ho ako menovite nový obdrží. To je teda ono zvestovanie z lona Otcovho a živé evanjelium Božie.

13) Ale výrok, kde sa vraví: „Ktorý je v lone Otcovom“ hovorí toľko ako: Pramúdrosť Božia alebo vlastná najvnútornejšia podstata Boha je v láske, podobne ako svetlo prebýva v teple, pôvodne vzniká a pramení z mocného tepla lásky a konečne svojou prítomnosťou tvorí opäť teplo a toto vždy zase svetlo. Práve tak vzniká z lásky, ktorú možno prirovnať k Otcovi a vlastne je to Otec Sám, svetlo Božskej múdrosti, ktorú možno prirovnať k Synovi a vlastne je to Syn Sám, Ktorý však nie je vo Dvoch, ale je úplne Jedno s Tým, čo sa tu volá „Otec“, tak ako sú jedno svetlo a teplo alebo teplo a svetlo tým, že teplo tvorí stále svetlo a svetlo stále teplo.