Božie deti, apoštoli aj Panna Mária sú nástrojmi v Božích rukách

(I. 108) Mária odbremenená Pánom od domácich starostí. Jej vďaka i napomenutie Pánovo. Učeníci a Majster chvália Máriu. Predpoveď Pána a zbožňovaní Márie. Varovanie pred vyvyšovaním sa. Ješitnosť a pýcha bývajú ženskými slabosťami.

1. Teraz ideme a mnohí, ktorí nás stretávajú, nás síce pozdravujú, ale nikto sa nepýta, kde sme boli a kam ideme.

2. Cestou sa pripojí aj Judáš Iškariotský; pýta sa nás, kde sme boli a kam teraz ideme. Nebol totiž v synagóge, pretože bol na trhu so svojimi rybami a hrnčiarskym tovarom a utŕžil mnoho peňazí, čo ho veľmi potešilo. Predsa však išiel s nami do Môjho domu a dobre si tu pochutil, lebo ho to nič nestálo. Po jedle však išiel ihneď zase k svojmu tržnicovému stánku, aby získal ešte ďalšie peniaze, lebo trh trval tri dni a rôzni kupci tu mnoho obchodovali a dávali si za svoj tovar dobre zaplatiť.

3. Na druhý deň sa Ma matka Mária pýtala, či tu nebudem verejne pôsobiť a ako dlho sa tentokrát zdržím doma a či ešte niekto príde, aby sa mohla včas postarať o dostatočné zásoby, ktoré už dochádzajú.

4. Vravím Ja: „Žena, nestaraj sa o Mňa ani o Moju spoločnosť a dostatočné zásobovanie! Lebo hľa, Tomu, ktorý živí celú veľkú Zem a Svojou láskou nasycuje Slnko, Mesiac a všetky Hviezdy, nie je tento malý dom cudzí a celkom presne vie, čo je potrebné tomuto domu! Preto sa netráp a nestaraj; lebo o čo sa teraz staráš, o to je už postarané zhora!

5. Otec v nebi nenechá Svoje deti hladovať, ledaže by to bolo nutné pre ich spásu.

6. Či si v Sichare dostatočne nevidela, ako sa nebeský Otec postaral o Svoje detičky? Myslíš si, že za týchto pár dní sa stal tvrdším?! Choď do špajze a uvidíš, že si sa starala zbytočne!“

7. Mária sa teraz ponáhľa do špajze a nachádza ju naplnenú chlebom, múkou, ovocím, údenými a čerstvými rybami, mliekom, syrom, maslom a medom! Keď matka uvidí v špajzi takú zásobu, pochytí ju úzkosť; vráti sa rýchlo ku Mne, padne predo Mnou na kolená a ďakuje Mi za takú hojnú zásobu špajze! JA sa však skloním rýchlo k zemi, zdvihnem matku a vravím jej: „Čo činíš Mne, to patrí jedine Otcovi! Vstaň; veď my dvaja sa poznáme už 30 rokov a ja som predsa stále jeden a ten istý!“

8. Mária plače od radosti, pozdravuje všetkých Mojich učeníkov a rýchlo odíde, aby nám pripravila dobrý obed.

9. Učeníci potom pristupujú ku Mne a vravia: „Hľa, aká milá je to žena a aká prenežná matka! Má už 45 rokov a vyzerá, akoby prekročila sotva dvadsať. A aká je neobyčajne nežne starostlivá a ako najčistejšia materská láska vysoko vlní jej vpravde sväté prečisté prsia! Veru, žena žien celej zeme!“

10. Vravím Ja: „Áno, áno, ona je prvá a nebude nikdy žiadna viac než ona! Ale tiež sa stane, že jej budú stavať viacej chrámov než Mne a že ju budú desaťkrát viac uctievať než Mňa a budú sa domnievať, že sa budú môcť stať blaženými len skrze ňu!

11. Preto teda tiež chcem, aby nebola príliš vyvyšovaná, lebo ona dobre vie, že je matkou Môjho tela a tiež vie, Kto prebýva v tele, ktoré porodila!

12. Preto k nej buďte dobrí a spôsobní; len sa však vyvarujte preukazovať jej nejakú božskú poctu!

13. Lebo pri všetkých jej nad všetku mieru znamenitých vlastnostiach je predsa len ženou; a aj tá najlepšia žena máva len veľmi malý krôčik k ješitnosti!

14. A každá ješitnosť je semenom povýšenectva, z ktorého prišlo všetko zlo do sveta, ešte prichádza a vždy bude prichádzať! Preto dbajte voči matke na to, čo som vám teraz povedal!“

(I. 109) Rozhovor Petra a Šimona o budúcnosti Ježišovej náuky. Napomínanie Pána k dôvere v Boha. „Nestarajte sa o to, čo je vzdialené, ale konajte ochotne to, k čomu ste povolaní!“ Podobenstvo o umelcovi a jeho nástrojoch. „Ste vejačkami v Otcovej ruke!“ „Kto a čo si?“ Pokyny o „Otcovi“ a „Synovi“.

1. Peter potriasa hlavou a krčí ramená! Preto sa ho Šimon z Kány pýta hovoriac: „Čo sa ti nezdá? Keď to teda Pán pred nami prorokoval, potom to istotne tak príde a my teraz vieme, ako máme túto vec brať a ako sa pri tom zachovať. Prečo tu máme robiť pochybovačné pohyby s hlavami a krčiť ramená?!“

2. Vraví Peter: „Milý bratu, moje potriasanie hlavou a krčenie ramien znamená niečo celkom iné, než čo si ty asi o mne myslíš!“

3. Vraví Šimon: „Čo teda, milý bratu?“

4. Vraví Peter: „Hľa, slovo a skutok Pána sú sväté; akí šťastní by mohli byť všetci ľudia na Zemi, keby už mali túto náuku a žili podľa nej! Ale keď každý má to svoje za jediné - ó, kedy sa potom stane táto náuka svätým spoločným majetkom všetkých ľudí na Zemi? A keď Pán vedľa toho dopúšťa ešte to a ono, ako bude táto náuka zakrátko vyzerať? Veru stane, že z toho najvzácnejšieho pokrmu pre dušu bude nakoniec potrava pre psov a svine! A hľa, bratu, preto som potriasal s hlavou a krčil s ramenami.“

5. Vravím Ja: „Peter, zanechaj toho! Učiníš, čo ti bude uložené učiniť; o účinok sa ti netreba ďalej starať! Čo príde a v hlbine všetkej múdrosti a lásky musí tak či onak prísť, to vie jedine Otec a aj ten, komu to chce Otec zjaviť, ako, kedy a prečo toto všetko dopustí, aby sa stalo!

6. Ak príde do veľkej pracovne umelca a uvidíš mnohé a rozmanité nástroje, či azda vieš, ako ich umelec používa pre vytváranie nejakého diela? Aj tu asi potrasieš hlavou a pokrčíš s ramenami; ale tým ešte nezískaš svetlo o tom, ako asi umelec používa svoje mnohé a rozmanité nástroje a ako sa nimi vytvára nejaké umelecké dielo. Ale ak ti to umelec vysvetlí, potom to tiež budeš vedieť.

7. Ja ti však vravím: Boh je nad všetkých umelcov a to najväčšie umenie je vytvárať zo seba v nespočetných jednotlivých bytostiach samostatný najslobodnejší život! K tomu sú potrebné tiež pravdaže nespočetné rozmanité duchovné nástroje; a ty, ako aj Mária a všetci ľudia, ste pre tento jeden účel rovnako rôznymi dielami a nástrojmi, ktoré čo najmúdrejšie dokáže používať jedine Otec nebeský!

8. Preto sa ďalej nestaraj o nič iné ako len o to, k čomu si povolaný, tak vykonáš ako pravý nástroj v rukách Otcových pravú službu!

9. Či je vejačka nad toho, ktorý ju používa ako čistiaci nástroj?! Ak je dobrá, čistí sa ňou pšenica, jačmeň a žito; ak ale nie je dobrá, spraví sa spôsobilou alebo sa hodí do ohňa! Ak ťa Otec učinil vejačkou, zostaň tým čím si a nechci byť tiež hrncom! Rozumieš tomu?“

10. Vraví Peter: „Pane, to je trochu temné. Zdá sa mi síce, ako by som tomu rozumel; ak ale premýšľam ďalej a hľadám dôvod, potom tomuto tajomne znejúcemu obrazu nerozumiem. Ako možno byť zároveň dielom i nástrojom a akože som ja vejačkou?“

11. Vravím JA: „Či nie je každý nástroj o sebe, predtým ako ho umelec použije, dokonalým dielom svojho druhu, aby ho mohol umelec používať pre vytvorenie iného diela alebo pre účelné vykonanie nejakej práce?

12. Povedal som, že si vejačkou v rukách nebeského Otca, pretože ty a ostatní učeníci ste teraz Mnou poučovaní, aby ste povznášali ľudí k pravému poznaniu Boha.

13. Ľudia tohto sveta sú ako pšenica, jačmeň a žito. Ale toto živé obilie nerastie bez pliev a nečistého prachu. Aby však toto obilie, to znamená títo svetskí ľudia, mohli byť očistení od pliev a a nečistoty a potom dopravení ako úplne čisté obilie do večných stodôl Otcových, budete teraz pretváraní na pravé a živé vejačky, ktorými bude Otec v nebi čistiť Svoje obilie. Rozumiete tomu teraz?“

14. Vraví Peter: „Áno, Pane, teraz je nám tá vec úplne jasná; len by sme ešte radi vedeli, kto Ty vlastne si, keďže stále vravíš o Otcovi v nebi ako o druhej osobe, zatiaľ čo sme Ťa od doby v Sichare vždy celkom skryto považovali aj za Otca! Si azda aj Ty v rukách Otcových vejačkou či nejakým iným nástrojom?“

15. Vravím Ja: „Som predovšetkým Ten, Ktorý som; potom však som aj Ten, Ktorým sa nezdám byť, čo som! Sejem a zberám úrodu ako seje a zberá Otec a kto slúži za vejačku Mne, slúži rovnako aj Otcovi; lebo kde je Otec, tam je aj Syn a kde je Syn, tam je aj Otec. Otec je však predsa len nad Synom a Syn vychádza z Otca; Otca však nepozná nikto než jedine Syn a ten, komu to Syn chce zjaviť. - Rozumiete tomu?“

16. Vraví Peter: „Pane, tomu nerozumie ani anjel, ani nehovorím že my! Ale keby si chcel, mohol by si nám raz ukázať Otca!“

17. Vravím Ja: „Teraz k tomu ešte nie ste zrelí; ale skoro príde čas, keď budete zrelí a vtedy tiež všetci uvidíte Otca.“

18. Pri týchto slovách prichádza Mária a jej pomocnica a oznamuje nám, že raňajky sú pripravené. Ihneď sú rozprestrené stoly a nosí sa jedlo.

Prevzaté z Veľkého Evanjelia Jánovho. Tento text bol napísaný okolo roku 1852, udalosť sa odohrala okolo roku Pána 30. Ak čítate s otvoreným a pokorným srdcom, pochopíte.