6. júna 1844 - od Pána Ježiša, ak chcete byť vnútorne slobodní a poznať pravdu.
Ó Pane, dovoľ mi, úbohému hriešnikovi, dať niekoľko otázok, aby sa ich zodpovedaním Tebou, Svätý Otče, osvietila a odľahčila moja myseľ.
1. Tak teda polož svoje nepríliš dôležité otázky.
Otázka: Pane, čo mám súdiť o terajšom rozmnožení jezuitov a aj iných rádov?
2. Toľko ako o snehu v mesiaci marec, ktorý dnes napadne a zajtra býva zničený slnečnými lúčmi. Keď sneh pokryje krajinu, vyzerá to tu veľmi smutne a zdá sa, akoby sa dostavila opäť hlboká zima. Ale stačí len málo hodín slnečnej žiare a zima, tak silne hroziaca, už nie je.
3. Toľko je treba súdiť o terajšej inštitúcii tejto kongregácie. Nevidel si, ako sa cudzopasné rastliny usadzujú na strome, ako keby chceli životne slabému, prepožičať novú životnú silu?! Ale práve ony sú úplnou smrťou stromu! Rozumieš tomuto obrazu?
Otázka: Čo mám, najmilší Pane a Otče, súdiť o včerajšej, mňa v hudobnom ohľade veľmi povznášajúcej opere? Ako ju mám brať, aby som o nej nemal iné zmýšľanie ako Ty?!
4. To je čisto svetská vec, do ktorej Ma nič nie je! Ale toto si môžeš zapamätať: Táto opera, alebo lepšie: hudobná komédia, je ako každé ľudské dielo, ktoré sa tu vždy skladá z odpadu a zlata. „Odpad“ je ono hmotné a u komédie hanebné konanie. „Zlato“ je duchovná činnosť pred každým hmotným konaním, ale práve cez ono konanie sa zvrhne na odpad.
5. Tak je to aj s hudbou v tejto komédii. Je zlatom, ktorým je pozlátená hromada odpadu, ktorá však napriek tomu skrz krásne zlato veľmi silne zapácha, a to najmä mladým ľuďom, ktorých zmyslové nozdry sú veľmi citlivé. (Aká to podoba s dnešnými televíznymi filmami a hudobnými klipmi na obrazovkách šelmy. - prekl.)
6. To konanie je síce v pekelnom spôsobe pravdivé, lebo tak sa činia pekelní duchovia. Takzvaný „Don Juan“ je z tretieho pekla, jeho druh z druhého a väčšina ostatného personálu z prvého. Teraz sa pýtam teba samého, či je taká pekelná vec vhodná, aby bola ošatená nebeským?
7. Pred svetom sa síce vec javí tak, akoby práve tu bol najväčší súlad medzi konaním a hudbou. Ale predo Mnou je práve tu najväčší nesúlad medzi konaním a hudbou, lebo čím viac je nejaké konanie ľstivejšie, tým menej sa hodí pre hudbu.
8. Ty si teraz síce myslíš a hovoríš si pre seba: Takým hanebným konaním, ktoré dosahuje svoj pekelný cieľ, predsa ľudia môžu byť skôr len odstrašení, než zvedení k podobnému počínaniu.
9. Ja ti však vravím: Príklady sú ako hojivá náplasť, ktorá vytiahne aj dobré šťavy a zlé tým pevnejšie ponecháva v koži. Po takej náplasti síce prestane častejšie bolesť, ale nie úbytkom zlých štiav, ale len preto, že náplasťou miesto, ktoré predtým bolo citlivé na bolesť, bolo následkom vytiahnutia dobrých štiav riadne usmrtené.
10. A práve tak je to aj s takzvaným mravným polepšením, s vykonávaním pekelných spôsobov konania. Vyťahujú ušľachtilé pocity z lepšej duše a usmrcujú potom polovičnú dušu zanechanými neušľachtilými pocitmi, ktorých rodiskom je peklo. A potom je treba opäť veľmi mnoho, kým sa zlá rana zahojí a napoly usmrtená duša sa opäť oživí.
11. Pozri, to je dokonalá „recenzia“ tvojej včerajšej hudobnej komédie. Svet by ju sotva schválil, ale v nebesiach bude posudzovaná len takto.
12. Keď však niekto dáva tóny na slová, má dať tóny vždy len na slová z nebies, ale nikdy nie na slová svetské, pretože tóny samotné sú nebesky čisté.
13. Najlepšie však je iba tóny klásť a naslúchať im v ich melodických a harmonických spôsoboch, lebo potom sú ako reč v nebesiach, ktorá sa vo vzdialenosti počuje aj ako najčistejšia hudba.
14. Toto teda pochop a dobre na to dbaj!
Otázka: Pane, svätý milý Otče, čo je slávnosť Božieho tela? Má sa sláviť tak, ako tomu chce rímska cirkev?
15. Nerád o tom hovorím. Pod touto slávnosťou sa rozumie vynájdenie a zavedenie hostie a pritom aj monštrancie. Čo však je hostia a čo monštrancia a čo teda slávnosť? Som Ja a hostia jedno? A je monštrancia zhodná s nebom, ktoré je Môj večný trón?!
16. Keby však bol cisár, ktorý by všetkým svojim poddaným dal pamätné znamenie ako Ja kedysi hostinu lásky s chlebom a vínom, a poddaní by však neboli s pamätným znamením spokojní, ale chceli by ho premodelovať a utvoriť si ho tak, že by s prvým znamením nemalo už ani najslabšiu podobnosť. Uctievali by potom toto celkom zmenené pamätné znamenie viac než samotného cisára a chceli by nakoniec nie cisára ako cisára, ale za to len ono pretvorené pamätné znamenie považovať za živého cisára.
17. A keby samotný cisár prišiel a pýtal sa: „Čo to robíte? Je to moje pamätné znamenie?“ a poddaní by sa potom mohli cisárovi posmievať, vždy sa proti nemu búriť a vravieť: „Toto znamenie dal nám cisár takto, a je to živý cisár samotný a niet iného cisára! Keď toto pamätné znamenie teda neuznávaš ako pravé a živo pravdivé, potom nie si cisár, ale len najkacírskejší odporca cisára, knieža pekla, a si vinný smrťou ohňa naveky!“
18. Povedz, ako asi bude chutiť táto odpoveď ohľadom pamätného znamenia pravému cisárovi? Pozri, takto chutí aj Mne táto slávnosť!
19. Čo by však povedal cisár svojmu sluhovi, ktorý by mu povedal do tváre: „Tvoje kráľovstvo pošliapavam nohami a teba samotného mám vo svojej moci!“ a potom by tento sluha chcel cisárovi ešte ustanovovať nejaké slávnosti, ako keby on, sluha, aspoň trochu dbal na cisára. Bude sa azda cisár zúčastňovať na tejto slávnosti a tešiť sa z nej?
20. Ja si myslím, že ju cisár poľahky vynechá! A myslím si však, že u Mňa to bude pri celkom podobnej slávnosti ten istý prípad!
21. A nakoniec si tiež myslím, že budeš mať na tom, čo bolo doposiaľ povedané, dosť. Skry však dobre tieto riadky, lebo by sa tým, ktorí nie Mňa, ale len ono násilne pozmenené pamätné znamenie považujú a kladú za všetko, príliš nepáčili.
22. Toto všetko ti vravím akoby len v tichej dôvere. Preto to mnohým neoznamuj. Toto je Moja dobrá, svätá vôľa. Tvojim priateľom to už môžeš povedať. Amen.
preložené z češtiny zo zbierky Nebeské dary 2
Ó Pane, dovoľ mi, úbohému hriešnikovi, dať niekoľko otázok, aby sa ich zodpovedaním Tebou, Svätý Otče, osvietila a odľahčila moja myseľ.
1. Tak teda polož svoje nepríliš dôležité otázky.
Otázka: Pane, čo mám súdiť o terajšom rozmnožení jezuitov a aj iných rádov?
2. Toľko ako o snehu v mesiaci marec, ktorý dnes napadne a zajtra býva zničený slnečnými lúčmi. Keď sneh pokryje krajinu, vyzerá to tu veľmi smutne a zdá sa, akoby sa dostavila opäť hlboká zima. Ale stačí len málo hodín slnečnej žiare a zima, tak silne hroziaca, už nie je.
3. Toľko je treba súdiť o terajšej inštitúcii tejto kongregácie. Nevidel si, ako sa cudzopasné rastliny usadzujú na strome, ako keby chceli životne slabému, prepožičať novú životnú silu?! Ale práve ony sú úplnou smrťou stromu! Rozumieš tomuto obrazu?
Otázka: Čo mám, najmilší Pane a Otče, súdiť o včerajšej, mňa v hudobnom ohľade veľmi povznášajúcej opere? Ako ju mám brať, aby som o nej nemal iné zmýšľanie ako Ty?!
4. To je čisto svetská vec, do ktorej Ma nič nie je! Ale toto si môžeš zapamätať: Táto opera, alebo lepšie: hudobná komédia, je ako každé ľudské dielo, ktoré sa tu vždy skladá z odpadu a zlata. „Odpad“ je ono hmotné a u komédie hanebné konanie. „Zlato“ je duchovná činnosť pred každým hmotným konaním, ale práve cez ono konanie sa zvrhne na odpad.
5. Tak je to aj s hudbou v tejto komédii. Je zlatom, ktorým je pozlátená hromada odpadu, ktorá však napriek tomu skrz krásne zlato veľmi silne zapácha, a to najmä mladým ľuďom, ktorých zmyslové nozdry sú veľmi citlivé. (Aká to podoba s dnešnými televíznymi filmami a hudobnými klipmi na obrazovkách šelmy. - prekl.)
6. To konanie je síce v pekelnom spôsobe pravdivé, lebo tak sa činia pekelní duchovia. Takzvaný „Don Juan“ je z tretieho pekla, jeho druh z druhého a väčšina ostatného personálu z prvého. Teraz sa pýtam teba samého, či je taká pekelná vec vhodná, aby bola ošatená nebeským?
7. Pred svetom sa síce vec javí tak, akoby práve tu bol najväčší súlad medzi konaním a hudbou. Ale predo Mnou je práve tu najväčší nesúlad medzi konaním a hudbou, lebo čím viac je nejaké konanie ľstivejšie, tým menej sa hodí pre hudbu.
8. Ty si teraz síce myslíš a hovoríš si pre seba: Takým hanebným konaním, ktoré dosahuje svoj pekelný cieľ, predsa ľudia môžu byť skôr len odstrašení, než zvedení k podobnému počínaniu.
9. Ja ti však vravím: Príklady sú ako hojivá náplasť, ktorá vytiahne aj dobré šťavy a zlé tým pevnejšie ponecháva v koži. Po takej náplasti síce prestane častejšie bolesť, ale nie úbytkom zlých štiav, ale len preto, že náplasťou miesto, ktoré predtým bolo citlivé na bolesť, bolo následkom vytiahnutia dobrých štiav riadne usmrtené.
10. A práve tak je to aj s takzvaným mravným polepšením, s vykonávaním pekelných spôsobov konania. Vyťahujú ušľachtilé pocity z lepšej duše a usmrcujú potom polovičnú dušu zanechanými neušľachtilými pocitmi, ktorých rodiskom je peklo. A potom je treba opäť veľmi mnoho, kým sa zlá rana zahojí a napoly usmrtená duša sa opäť oživí.
11. Pozri, to je dokonalá „recenzia“ tvojej včerajšej hudobnej komédie. Svet by ju sotva schválil, ale v nebesiach bude posudzovaná len takto.
12. Keď však niekto dáva tóny na slová, má dať tóny vždy len na slová z nebies, ale nikdy nie na slová svetské, pretože tóny samotné sú nebesky čisté.
13. Najlepšie však je iba tóny klásť a naslúchať im v ich melodických a harmonických spôsoboch, lebo potom sú ako reč v nebesiach, ktorá sa vo vzdialenosti počuje aj ako najčistejšia hudba.
14. Toto teda pochop a dobre na to dbaj!
Otázka: Pane, svätý milý Otče, čo je slávnosť Božieho tela? Má sa sláviť tak, ako tomu chce rímska cirkev?
15. Nerád o tom hovorím. Pod touto slávnosťou sa rozumie vynájdenie a zavedenie hostie a pritom aj monštrancie. Čo však je hostia a čo monštrancia a čo teda slávnosť? Som Ja a hostia jedno? A je monštrancia zhodná s nebom, ktoré je Môj večný trón?!
16. Keby však bol cisár, ktorý by všetkým svojim poddaným dal pamätné znamenie ako Ja kedysi hostinu lásky s chlebom a vínom, a poddaní by však neboli s pamätným znamením spokojní, ale chceli by ho premodelovať a utvoriť si ho tak, že by s prvým znamením nemalo už ani najslabšiu podobnosť. Uctievali by potom toto celkom zmenené pamätné znamenie viac než samotného cisára a chceli by nakoniec nie cisára ako cisára, ale za to len ono pretvorené pamätné znamenie považovať za živého cisára.
17. A keby samotný cisár prišiel a pýtal sa: „Čo to robíte? Je to moje pamätné znamenie?“ a poddaní by sa potom mohli cisárovi posmievať, vždy sa proti nemu búriť a vravieť: „Toto znamenie dal nám cisár takto, a je to živý cisár samotný a niet iného cisára! Keď toto pamätné znamenie teda neuznávaš ako pravé a živo pravdivé, potom nie si cisár, ale len najkacírskejší odporca cisára, knieža pekla, a si vinný smrťou ohňa naveky!“
18. Povedz, ako asi bude chutiť táto odpoveď ohľadom pamätného znamenia pravému cisárovi? Pozri, takto chutí aj Mne táto slávnosť!
19. Čo by však povedal cisár svojmu sluhovi, ktorý by mu povedal do tváre: „Tvoje kráľovstvo pošliapavam nohami a teba samotného mám vo svojej moci!“ a potom by tento sluha chcel cisárovi ešte ustanovovať nejaké slávnosti, ako keby on, sluha, aspoň trochu dbal na cisára. Bude sa azda cisár zúčastňovať na tejto slávnosti a tešiť sa z nej?
20. Ja si myslím, že ju cisár poľahky vynechá! A myslím si však, že u Mňa to bude pri celkom podobnej slávnosti ten istý prípad!
21. A nakoniec si tiež myslím, že budeš mať na tom, čo bolo doposiaľ povedané, dosť. Skry však dobre tieto riadky, lebo by sa tým, ktorí nie Mňa, ale len ono násilne pozmenené pamätné znamenie považujú a kladú za všetko, príliš nepáčili.
22. Toto všetko ti vravím akoby len v tichej dôvere. Preto to mnohým neoznamuj. Toto je Moja dobrá, svätá vôľa. Tvojim priateľom to už môžeš povedať. Amen.
preložené z češtiny zo zbierky Nebeské dary 2
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára