Teológia alebo pomazanie?

Teológia alebo pomazanie? - 8. júla 2015

Často sa mieni, že teológia a pomazanie by sa mali v ideálnom prípade dopĺňať. Predovšetkým, keď "pomazaním naplnení" teológovia budú môcť predložiť dokonalú kázeň a od poslucháčstva zožať euforické uznanie. Ale rečová obratnosť a výrečnosť nemá nič dočinenia s biblickým pomazaním. Pavol bol zaiste Božím pomazaným, ale podľa vlastného svedectva nebol mimoriadne výrečný.

Teológia má, ako všetky vedné odbory a hovorí to už jej názov, dočinenia s vedou. Vedenie, ktoré býva učené a ktoré býva opracúvané predovšetkým s rozumom v hlave, čiže v mozgu. Ako vieme, bez toho, aby sme boli vedcami, rozum sa zaoberá s materiálnym, s naším vnímateľným okolím a je prirodzene prepojený s piatimi zmyslami.

Pomazanie, ako je ono v Biblii zmienené a tiež objasnené, má dočinenia so srdcom. Rozdiel je ten, že aj neučený smie zakúsiť pomazanie, ako to Ježiš prisľúbil deťom. Myslenie so srdcom je zároveň pocitom, čo pri myslení s hlavou, v rozume, je takmer nemožné.

Je tu však ešte jeden celkom iný rozdiel. Poznanie, ktoré si osvojujeme s hlavou, je Stvoriteľom naplánované výhradne pre život v tomto hmotnom svete. Naučená vedomosť naplní mozgovú bunku (Lorber: mozgovú tabuľku) a bude tam uložená podobne, ako bývajú uložené dáta na počítačovom hardisku. Keď je mozog trénovaný v učení, tak si môže uložiť podstatne viac "dát" (vedomostí) než netrénovaný.

Teraz však jedna zaujímavá otázka: Čo sa deje, keď sa duša bude oddeľovať od tela, čiže keď sa deje to, čo svet popisuje ako "smrť"? Nuž, to nie je žiadne tajomstvo: telo sa rozkladá. A čo sa deje s mozgom? Ten sa tiež rozkladá. A čo sa deje s dátami, so všetkými nadobudnutými poznatkami, ktoré boli uložené do mozgu?

Túto otázku nám môžu zodpovedať tí, ktorí už raz zahodili počítačový hardisk do ohňa. Dáta sú fuč - navždy! A tak je to aj s rozloženým mozgom, bunky sú už ďalej bezcenné. Že toto nie je žiadna hypotéza, žiadna moja domnienka, dosvedčujú mnohé spisy, kde sa chudobné duše smeli ohlásiť u ľudí, ako napr. psychiatrovi Carlovi Wicklandovi, ktorý napísal knihu "30 rokov medzi mŕtvymi" (možno si ju stiahnuť ako pdf súbor na download-stránke v nemčine). Mnohé stovky oznámení svedčia o chudobných, bohatých, študovaných a ďalších zomrelých zo všetkých spoločenských vrstiev. U nich všetkých je spoločné, že zo všetkého si sotva ešte poznajú mesto alebo krajinu, kde na Zemi žili. Áno, ani len si nezapamätali ich vlastné meno! Čo si teda myslíme, čo sa stane so všetkými univerzitnými znalosťami pri skonaní?

Evanjelickí čitatelia tohto článku budú teraz prirodzene namietať, že toto je čistý okultizmus, a že to bol diabol, ktorý to predstieral, lebo po smrti by mala duša spať až do posledného súdu. (Toto je prirodzene falošné, evanjelické duše po smrti nezaspia, ale spia ďalej (koniec sarkazmu)).

Tu azda pochopíme, kvôli čomu Ježiš povedal, že v záhrobí sú si všetci rovní. Mudrci sa stanú hlupákmi, lebo všetko, čo mali, bolo v hlave, v rozume, teda v mozgu. Zosnulý pápež, zosnulý politik, kráľ alebo ktorákoľvek predtým mocná osoba, si však s istotou podržia tento stav aj v záhrobí vo vedomí, lebo tento stav prenikol na Zemi aj do ich srdca, keďže oni pravdaže požívali a zažívali mocnárstvo s celým srdcom. Ale vedomosti sa pominú, práve tak ako všetky rozumové schopnosti. Potom sa cítia v záhrobí ako králi, sú však medzi obyčajnými ľuďmi a nikto už viac nebude brať vážne tieto úbohé kreatúry.

Takto to bude aj s teológmi. Aj v záhrobí sa cítia byť ešte teológmi, ako to dokladujú nespočetné svedectvá, ale vedomosti hlavy sú preč a v srdci sa potom objavuje len to, čo tiež kedysi zažili: láska k blížnemu. Prirodzene sú aj teológovia, ktorí lásku k blížnemu nielen kázali, ale ju aj žili! A títo teológovia sú aj v záhrobí veľkým požehnaním pre chudobné duše.

Keďže teda s hlavou a jej obsahom v záhrobí si už nemožno nič viac počať, áno, čo je to potom, čo žije ďalej?

Je to duchovné srdce, duša. Ona je tiež tým vlastným vedomím "ja". Pretože však srdce je duchovná duša, potom sa už viac nepočítajú žiadne znalosti a - ani žiadne dogmy viery! V srdci sa nachádza len to, čo človek zažil. A presne táto láska žije ďalej. Keď táto láska prišla zo (správnej) viery, vtedy je srdce naplnené s láskou k Bohu a k blížnemu. A presne ona je to, čo sa počíta. Keď to bola v protiklade láska k autám, k moci, k peniazom, komfortu a čomukoľvek inému, potom žije aj táto láska ďalej, nemôže však už viac nájsť uspokojenie.

Ak sa teda srdce, duša stala počas pozemského života naplnená s láskou k Bohu a s láskou k blížnemu, potom boli logickým spôsobom vykonávané aj tomu zodpovedajúce skutky. "A tieto skutky nasledujú za vami." (Zjavenie 14:13) To či mala duša na Zemi správnu vieru, je v záhrobí nepodstatné. Nikde v písme nestojí, že budete súdení podľa viery, ale vždy "podľa skutkov". Toto sú tiež poklady v Nebi, ktoré máme zhromažďovať, ako nám Ježiš odporučil. Toto zhromažďovanie alebo zbieranie pokladov je činnosť, ktorú máme konať tu na Zemi.

Zbieranie nebeských pokladov

S tým sa vráťme naspäť k začiatku našej témy. Keďže si so sebou nemôžeme vziať žiadne materiálne poklady, nezbierajme ich ani vo forme poznania alebo porozumenia, ale so srdcom. Tu sa však vyskytne jeden problém. Ako máme zbierať so srdcom nebeské poklady, keď predsa srdce je plné zlomyseľnosti a nízkosti, ako vraví Písmo a ako to tiež celý deň môžeme vidieť? Keď Pavol jasne hovorí, že telesný človek nekoná to, čo chce a koná to, čo nechce, potom budeme mať námahu, zhromaždiť čo i len jeden cent z nebeských pokladov.

Čo teda robiť?

Keď má auto vadný alternátor (generátor elektriny), ide človek k výrobcovmu zastupiteľskému servisu a dá mu ho naspäť a obdrží nový. Nazýva sa to výmena náhradných dielov. A presne toto predvídal Stvoriteľ aj s nami ľuďmi. Už 2000 rokov máme jeden takzvaný záručný list s prísľubom, že staré srdce sa dá vymeniť za nové. Predzvesť toho čítame už v Ezechielovi 36:26:

"A dám vám nové srdce a nového ducha do vášho vnútra a odnímem to kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce z mäsa. A dám môjho Ducha do vášho vnútra a učiním z vás takých ľudí, ktorí chodia v mojich ustanoveniach a dodržiavajú moje príkazy a podľa nich konajú."

Toto nové srdce s novým Duchom sa nazýva "Pomazanie". Toto pomazanie je to, ktoré robí človeka novým, aby mohol povedať: "to staré sa pominulo, pozrite všetko sa stalo nové". Toto pomazanie má ešte aj iné pomenovania: "znovuzrodenie z Ducha", alebo ako ho nazýva Lorber, "úplné znovuzrodenie" a Schumi ho nazýva takto: "narodenie sa z ohňa a ducha". Ježiš ho nazýva "zrodenie z vody a Ducha". V tomto všetkom nie je ani najmenší rozdiel, všetko to znamená jedno a to isté. (Pritom si všimnite: vidíme, že znovuzrodenie nemá nič spoločné so vstupom do svetských cirkví.)

Keď človek žije bez výmeny srdca, potom žije v stave z listu Rimanom 7. Po výmene, čiže s novým Duchom, žije v stave z listu Rimanom 8! Ján hovorí o tejto situácií ešte trochu zreteľnejšie a výstižnejšie: "Kto je zrodený z Boha (čiže je znovuzrodený, má pomazanie), ten nerobí hriechy, lebo Jeho semeno (Slovo) zostáva v ňom. Nemôže hrešiť, lebo sa narodil z Boha" (1.Jánov 3). Až toto pomazanie pôsobí aj to, že pravý veriaci si môže povedať: "nežijem už ja, Kristus žije vo mne!"

A presne tento Kristus (v srdci) je ono pomazanie. Len s týmto pomazaním môžu byť vykonané dobré, Bohu ľúbe skutky, ktoré sú zas ony zmienené poklady Nebies. Toto pomazanie prináša skutky, o ktorých nikdy nemôžeme povedať, že sú to "naše" skutky. Ale ony nám budú započítané, tak akoby to boli naše skutky! Toto je milosť, toto je Láska Božia, ktorú sme si nikdy nezaslúžili. Ona je požehnanie, keď len jedno konáme: Boha milujeme s celým srdcom, s celou dušou a s celou mysľou, tak ako našich blížnych milujeme ako seba samých.

Zostáva ešte podotknúť, že celé teologické vzdelávanie, všetky univerzity, všetky fakulty sú márne, keď uvážime, ktoré ďalšie účinky má pomazanie cez Ducha Svätého (Krista):

"A vy máte pomazanie od toho, ktorý je svätý; a viete všetko."

"A pomazanie, ktoré ste od neho prijali, zostáva u vás; a nepotrebujete, aby vás niekto učil, ale ako vás pomazanie rozlične poučuje, tak je to pravé, a nie je žiadnou lžou; a ako vás ono naučilo, tak pri ňom zostávajte." (1.Jánov 2:20 a ďalej.)

Ježiš ťa žehnaj!

http://jesus-ist-in-uns.blogspot.com/2015/07/theologie-oder-salbung.html