Mravný obraz z druhého sveta

Mravný obraz z druhého sveta (ako sa modliť za našich zosnulých známych, priateľov i nepriateľov)

Slovo od Pána, prijal Bohumír Mayerhofer 29. marca 1875.

Už častejšie ste sa dozvedeli, že pri oznámeniach z duchovného sveta bolo posledné slovo duchov alebo zosnulých: „Modlite sa za mňa.“

Nuž toto modlenie sa, vzaté v ponímaní duchov, by malo byť pre ich úžitok, prospech. Ale úžitkom pre duchov, ako to oni ponímajú, je len pokrok alebo vyslobodenie sa z trápnych pomerov, ktoré je opäť len pokrok.

Z toho vysvitá, že samotné úpenlivé „modlenie“, ako sa obvykle mieni, nepomáha, lebo Moju milosť ja pravdaže nikomu neodopieram, keď ju potrebuje alebo Ma o ňu prosí. Tu nie je potrebný žiadny príhovor, lebo to sú opäť už ľudsky slabé pojmy o Mojom Ja a o Mojom duchovnom vládnutí, keď veríte, že u Mňa to chodí tak ako u vás, keď u veľkých a mocných je potrebná protekcia alebo príhovor, aby niekto ľahšie dosiahol svoj cieľ.

Túto myšlienku musíte ako ľudskú a zároveň slabú vypustiť z hlavy, lebo u Mňa nie je potrebné, aby niekto staval pomery niekoho druhého do lepšieho svetla, pre Môj lepší náhľad. Veď viem a dávno som to vopred vedel, čo každý potrebuje alebo bude potrebovať, najmä keď si neváži Moje zákony, koná podľa svojej hlavy a svojich nízkych vášní a chúťok a potom si musí sám niesť následky, pretože Ja netrestám, ale každý sa trestá sám cez svoje počínanie.

Že podľa povedaného nie je modlitbou za duchov prázdne odriekavanie navyknutých vzorcov, ale že má to byť skôr duchovné poučovanie, to môžete spoznať z toho už skôr povedaného; lebo len to druhé (duchovné poučovanie) vlastne pomáha. Častokrát totiž samotní duchovia vo svojich obmedzených názoroch veria, že aj zopár odriekaných ružencov im môže pomôcť k pokroku, ale to je z ich strany najfalošnejší názor a pochádza z naučeného rímsko- (aj grécko-) katolíckeho kultu, ktorý im takú nešikovnú vec viery vštiepil.

A teraz k praktickej ukážke: Ako možno s poučovaním pôsobiť na duchov, aby z toho mali úžitok a boli za to večne vďační, tak chceme začať so samotnými tvojimi duchmi, s ktorými ste už dlhší čas v spojení. A až na tých, ktorí prišli naposledy, chceme v diele pokračovať, aby ste tým zasa dostali iný názor o duchovnom svete, než aký ste azda doteraz mali.

Jeden z prvých zosnulých, s ktorým ste sa stretli, bol lekár z 15. storočia. Žil v dobe, keď vedľa mravnej hrubosti temná pápežská viera mávala s mocným žezlom nad celými národmi. Žil v dobe, keď žiadna tesná topánka netlačila prudko ľudské vášne, lebo na jednej strane si človek zažil mnoho bezprávia, krívd a na druhej strane zase obdržal prostredníctvom peňazných pokút, odpustky za všetky prehrešky, stačilo len, aby sa dobre zaplatilo. Tento muž bol ženatý, žil so svojou ženou krátky čas v mieri, až kým blud žiarlivosti zatemnil jeho rozum a on sa rozhodol potrestať svoju ženu smrťou za prehrešok, ktorý si (neprávom) nahováral.

Ona podľahla prostriedku rafinovaného lekára a zomrela aj so svojím plodom, ktorý nosila pod srdcom. On veril podľa vtedajšieho názoru, že konal oprávnene a že neurobil nič zlé, ale že vlastne len obdržal zadosťučinenie svojej cti, ktorá bola primeraná jeho rytierskemu veku. Keď prišiel za mnoho rokov do duchovnej ríše, tiesnila ho však stále pochybnosť, pretože ako duch začal usudzovať pokojnejšie a inak, než to robieval v pozemskom živote, či konal skutočne oprávnene alebo sa ku kroku dal zviesť slepou žiarlivosťou. Hľadal dôkazy a pre tento účel i samotnú jeho ženu, ale nájdenie nebolo možné, lebo vinník nemohol nájsť nevinnú a až po stáročiach, keď sám bol cez bolestivé pomery očisťovaný, nadobudol iné zmýšľanie, našiel miesto zjednotenia, ktorého konečným výsledkom bolo zmierenie a vyznanie viny na jednej strane a na druhej strane odpustenie. Obaja títo manželia teraz išli podľa svojho rozhodnutia ako slobodní duchovia cestou, ktorá sa im zdala byť najlepšou pre pokračovanie vpred.

Lekár, ktorý zo slepej vášne jeden ľudský život skrátil a druhý zranil alebo zahladil, chcel ako zmierenie pokračovať vo svojom povolaní lekára v pozemskom živote, mnohým trpiacim život predlžovať a udržiavať. Žena, nevedomá si viny pred ním, musela prekonať smrteľný boj aj so svojím plodom a verila, že milujúce srdce musí opustiť svojho manžela. Pretože sa nemohla dočkať okamihu zhasnutia životnej iskry, vzala si za úlohu – uľahčovať všetkým zomierajúcim tento okamih, kde to len bolo možné, aby sa im nestalo ako jej samotnej, keď sa musela vzdať ducha medzi láskou a zúfalstvom. Tak pôsobia títo obaja ďalej v dobrom konaní podľa svojho zmýšľania, ale nie celkom podľa Môjho, ako to ja chcem, lebo pre duchov sú ešte celkom iné zamestnania vyššieho druhu, než je lekárska pomoc alebo útecha tým, ktorí prechádzajú do druhého života. Lekárska pomoc nezlepšuje mravné úsilie a útecha síce zmierňuje bolesti, ale nič nemení.

Pozrite, pre oboch týchto duchov je jedinečná a jediná modlitba v tom, že mohli byť upozorňovaní na ešte vyšší a krajší život, v ktorom láska ako prvý pôsobiaci činiteľ sľubuje duchom väčší okruh ich činnosti a vedľa duchovnej výchovy iných je pritom zamýšľaný zároveň aj vlastný pokrok. Lekár by si mal uvedomiť, že vo svete, aký je teraz, môže pomáhať len málo, pretože ľudia samotní sú si väčšinou sami na vine skracovaním si života alebo zvrátenou životosprávou, čím si poškodzujú svoje telo a jeho činnosti (fungovanie). Liečením sa telu síce opäť polepší, ale pri nezmenenej životospráve dôjde opäť k poškodeniu, lekár napráva a za niekoľko dní sú tu nové trhliny.

Vidíte, aké nevďačné je jeho zamestnanie a ako málo útechy z toho vyrastá pre neho a pomoci pre iných, ktorí si potom musia vybojovať, kratšie či dlhšie, v náručí svojej manželky posledný smrteľný boj; a na druhý svet prídu s názormi a predsudkami, ktoré tu hájili a ktoré napriek miernym námietkam ducha nemôžu byť ihneď zotrené. A aj tu, ako u lekára, je márna snaha pôsobiť proti pevne stanoveným zákonom.

Bolo by žiadúce, aby si títo duchovia osvojili tento pohľad do Mojich vyšších oblastí, vzdali sa pevne poňatých názorov a dôveryplne sa odovzdali do Mojich zákonov lásky, aby si tým získali sami pre seba vyššie stanovisko (náhľad) a potom, prenechajúc Mi ďalšie zamestnanie, putovali od blaženosti k blaženosti, stále viacej nazerajúc, že každý musí sám vykonávať svoje vzdelávanie a že zasahovanie z druhej strany je márnou námahou.

Opak toho, čím sú títo duchovia, ukazuje manželka jedného tvojho priateľa, ktorá, trpezlivo znášajúc utrpenie, ktoré jej naložili ľudské a fyzické pomery, vstrebala Moju náuku s láskou a túžbou a na onom svete si po krátkom ohliadnutí vyhľadala lepšiu cestu, stále z vďačnosti pamätlivá na Toho, ktorý jej k tejto jedinečnej pravej ceste spásy dopomáhal. Podobá sa Márii (z Betánie), kde sa Marta starala o domácnosť a Márii vyčítala, že jej pritom zabúda pomáhať, a tu som musel povedať Marte: „Nechaj ju, zvolila si lepší diel“, „lebo jedno je potrebné“. Tak je to aj u tejto čistej duše, aj ona si zvolila lepšiu časť, milovala Ma, túžila po Mne, ponárala sa do Mojej náuky, aby ju celkom a duchovne pochopila a čoskoro dospeje k ešte vyšším stupňom a aj k duchovným zážitkom, zatiaľ čo lekár so ženou budú ešte mnoho času pokračovať ďalej vo svojom nevďačnom zamestnaní. Modlitba za tieto deti by mohla byť najlepšie takáto: „Ó, milá sestra, podporuj a veď ma, aby som sa tu alebo tam stal tým, čím si sa stala ty.“ Lebo pozrite, ľudia nepotrebujú jej príhovor, ale všetci majú napodobňovať jej príklad.

Štvrtého ducha, ktorého vám predvediem, je ľahkomyseľný, ale dobrý človek, ktorý prežíval svoj pozemský život v snívaní a chce v tom pokračovať aj tam, pokým ešte bude nachádzať látku a príležitosť, aby sa bavil s pozemskými ľuďmi. Nechýbajú mu svetlé okamihy, aj keď len chvíľkové, keď mu je jasné, že sú ešte vyššie stupne nad ním. Ale chýba mu sila vôle, aby pokračoval ďalej a pritom ho podporujú ešte iní, ktorí podporovali jeho ničotné zamestnanie na tejto Zemi, namiesto, aby mu jasne ukazovali toho neužitočnosť. Žije ešte viacej tu než tam, a práve preto by účinná modlitba pre neho mala znieť: „Ó, Pane, osvieť tohto chudobného ducha, aby sa predsa učil nazerať, že všetky tie zvláštnosti a klopkanie, ktoré on s námahou pôsobí pre zábavu iných na tomto svete, ho ani o vlások nedopravia ďalej a ani o stupienok nezvýšia duchovné poznanie, ktoré je vlastne jeho duchovným poslaním; lebo, čo mu to pomôže, aj keby vyniesol do vzduchu celé zariadenie izby a k tomu ešte iné úžasné pozoruhodnosti, keď výsledkom a účinkom nebude predsa nikdy nič iné, ako to, že existuje aj druhý svet; ale ako vyzerá a čo je v ňom potrebné, aby sa pokračovalo ďalej, to všetko nehovorí ani prudké klopanie pod stolom, ani lietajúce náradie, ani ľahkomyseľné žarty dobromyseľného, ale mylne vedeného ducha.

Tu máte opäť príklad, čo je vlastne výsledok toho, keď duchovia namiesto aby sa vmýšľali a zapracovávali do onoho (záhrobného) života, hľadia na tento svet, ktorý im už nepatrí a tiež vnikajú do spleti ľudského života, je z toho len málo úžitku.

Teraz prichádzame k inému duchovi, ktorý je opakom predošlého a už na tomto svete bol vážneho zamerania a na onom svete v ňom pokračuje tak, že keby ho ten predošlý pozoroval a mohol zmerať, iste by rád ochotne nasledoval toho príklad. Je to duch tvojho priateľa, ktorý vlastnou vinou (zvráteným ošetrením nádoru, metastázy - poznámka vydavateľa) síce skôr prišiel do druhého sveta, ale teraz by sa iste nechcel opäť vrátiť, aj keď ho rodinné zväzky ešte viažu k deťom žijúcim ešte na tomto svete.

Pozrite, tento priateľ žil vo Mne a cezo Mňa, vlieval aj túto náuku svojim deťom a mnohé z nich ešte len zažijú jej ovocie. Žil len pre svoju rodinu a teraz, keď môže byť v Mojej blízkosti, je táto jeho starosť ešte ľahšia, pretože ako duch môže byť oveľa častejšie u svojich detí, čo by mu ako telesnému otcovi nebolo nikdy možné. Takže jeho všetok účel žiť pre rodinu neutrpel a ako modlitba pre neho by mohla nanajvýš platiť rovnaká prosba ako tá predtým: „Ó, Pane, daj aj nám nadobudnúť to, čo dosiahol on.“

Preto môžete tiež porozumieť, že on pri všetkých svojich oznámeniach si nežiada od vás „modlitbu“, ale že vám nanajvýš radí, aby ste vytrvávali na nastúpenej ceste. Teda ho nasledujte a raz budete aj vy účastníkmi duchovných zážitkov ako on.

Teraz prichádzame k inému duchovi, zosnulému milionárovi. Teraz túži za duchovným bohatstvom, keď to hmotné (bohatstvo) musel prenechať iným na Zemi. Tento dobromyseľný a veriaci duch začal už prvé fázy svojho duchovného života a v sprievode svojej matky, ktorá neposudzovala a nemerala všetko ľudsky pozemské ako on zo stránky obchodnej, bude už zakrátko posilnený, aby sa dostal na správnu cestu. Dobrá vôľa mu nechýba a to je teraz základná zásada a on vždy s radosťou prijme priateľskú radu, a to najmä vtedy, keď sa mu Moje zákony a Moje predstavy objasnia a vysvetlia. Tomuto duchovi bude už zakrátko ľahšie pri srdci, pretože túži za osvietením a ono sa mu aj tam dostane. Ak sa vás spýta, odpovedajte mu s láskou, ako sa patrí človeku, ľuďom, ktorí prijímajú Moje základné náboženské zásady takto celkom z prvej ruky, ako sa to až doteraz dialo. - A ty, môj pisár, ho podporuj, že ho zavoláš, kedykoľvek prijmeš odo Mňa vnuknutie, aby sa nielen dozvedel obsah daného, ale aby sa pritom učil ešte aj chápať, ako chce Boh, Pán a milujúci Otec riadiť a viesť Svoje deti, aby sa mohli učiť vážiť si a milovať Ho i Jeho Slová.

Teraz prichádzame zase k inému duchovi, ktorý mal tu na Zemi a najmä vo vašom meste vynikajúce postavenie ako cirkevné knieža. Tento nedávno zosnulý duch si až doteraz rozširoval svoje poznatky vzhľadom k tomu, čím by mal byť na Zemi a vo vzťahu k tomu, čo je jeho poslaním na onom svete tak, že bez veľkej námahy dospeje postupne k väčšiemu poznaniu, a to tým skôr, keď chce vyťažiť a vyložiť si všetko za svojich teologických štúdií na zemi a to v duchovnom zmysle. Nájde tam dosť duchovného, k čomu chýba len správne vysvetlenie a porozumenie. Bol kňazom, chcel byť ním v pravom zmysle slova, avšak nemohol vystúpiť z hraníc naučeného, až doteraz, keď spadol ľudský obal a on teraz uvidel Boha tvárou v tvár. V čase svojho pozemského života veril, že má Boha len vo svojich rukách. Veľký bol jeho úžas, veľká bola jeho nevôľa nad pochybeným poslaním jeho pozemského života. Ale teraz bude veľká aj jeho horlivosť, lebo tu mu už viac neprekážajú žiadne svetsky-klerikálne hranice, aby hlásal pravé evanjelium v najčistejšom zmysle, ako som ho Ja hovoril a ako som chcel, aby mu ľudia rozumeli.

Ani on nepotrebuje vašu modlitbu, lebo príliš dobre vie, že každý môže ísť a pokračovať len na vlastných nohách a že cudzia pomoc prospieva málo alebo vôbec nijako. Stal sa vaším dôstojným priateľom a zúčastňuje sa pri všetkom, čo vás môže ešte počas pozemského života stretnúť.

Ešte o jednom duchovi sa ti chcem zmieniť. Odišiel v mladosti z mladíckej ľahkomyseľnosti. Je to syn jedného z tvojich najlepších priateľov, ktorý so svojou dcérou stále ešte oplakáva túto stratu a oni sa napriek utešujúcim pripusteniam nemôžu upokojiť a utešiť, hoci majú takmer každý deň dosť dôkazov, že tento veľmi oplakávaný syn a brat nie je mŕtvy, ale že duchovne žije ďalej, vznáša sa stále okolo nich a chcel by ich upokojiť, čo sa mu žiaľ až dodnes ešte nepodarilo.

Hľa, tento mladistvý duch žil na svete ako takmer všetci v jeho stave (ako námorný dôstojník) len pre svet a nepoznal nič iné, ako nanajvýš to, čo učila veda.

Ako ďaleko môže niekoho poučiť veda, to ste sa dozvedeli v jednom z Mojich posledných slov. Je teda celkom prirodzené, že teraz, keď prišiel do duchovného života, nenachádza sa tam ešte taký udomácnený a na mieste, ako si to azda myslel. Teraz túži, aby dohnal to, čo zameškal na Zemi a keby nemal vlastnú rodinu, ktorú zanechal na Zemi a o ktorú má ustavične starosť, urobil by už rýchlejšie pokroky, než ktoré urobil v skutočnosti.

Z tohto všetkého vidíte, že k tomu patrí mnoho dôvery a viery vo Mňa, aby sa v duchovnej ríši prišlo ďalej, pretože pozostalé milované bytosti stále odťahujú dušu od pohľadu a úsilia ísť vpred a preto jej sťažujú bytie na onom svete. Keby väčšina odlúčených duší mala pevnú dôveru v Moje múdre vedenie, boly by dobre presvedčené, že nemôžu byť v lepších rukách, ako v tých Mojich. Je tu len večná pochybnosť, akože by títo duchovia mohli so svojím vplyvom uskutočniť niečo lepšie, ako to dokážem Ja Sám. A tak si sťažujú svoju bežeckú dráhu a nemôžu predsa skracovať slobodnú vôľu na Zemi ešte žijúcich, ani postaviť hranice Mojim opatreniam a rozhodnutiam.

I v tomto prípade dobre vidíte, aké dôležité je poznávať svoje poslanie tu a tam a pridržiavať sa správnej strednej cesty pre blaho (dobro) svoje aj druhých.

Teraz sa chcem ešte zmieniť o duchovi, ktorý hľadá u vás pomoc a sám sa vyznáva byť „ľútostivým“, aby ste mali pred sebou celý rad duchovných životov a mohli si z toho vziať, aké rôzne odstupňovania a pomery sú na onom svete, kde je pozornému mysliteľovi daný dostatok látky a ako sa tam dejú ešte milióny stupňov a odstupňovaní podľa mnohonásobnej rôznosti názorov a viery, ako aj rozmanitosti životných období každého jednotlivca a tie potom musia na onom svete vyvolávať rovnako podobné výsledky. Ak je vaša vodováha veľmi jemným nástrojom, tu vás môžem uistiť, že mravná váha podľa Mojich zákonov predstihuje všetky vám doposiaľ známe váhy.

Vráťme sa teda naspäť k onému „ľútostivému“ duchovi. Je to duch, ktorý sa kvôli svojmu pozemskému behu života teraz nachádza v najnižších oblastiach duchovného sveta, pretože jeho činy na Zemi neboli dobré, ale boli zločinné, keď síce začal svoju životnú dráhu ako „rytier“, ale ako pocestný zbojník a tulák musel skončiť svoj život na šibenici.

Keď človek zomrie na takom nízkom stupni, tak zostane na onom svete visieť na ňom ešte veľmi veľa svetského, lebo tu bol celkom telesný a je ním ešte stále (po päťsto rokoch!), preto často počúvate ako aj u tohto, že pociťuje hlad a smäd. Tu má na takých duchov vplyv chlad a teplo a oni musia rovnako čiastočne spolupociťovať pocity pozemského tela, pretože práve v ich odeve (v „nervovom éteri“ ako v tele duše - vyd.), je len málo duchovného, ale ešte veľa pozemského. Keď hovorí: „Smädí ma a vidím len krv na pitie; mám hlad a vidím len ľudské mäso ako potravu pre mňa“, toto je ten najzrejmejší dôkaz, ako je činný život na Zemi premiešaný s potrebami duchovného fluida, ktoré jeho telo ešte vytvára, a ako taká hmotná potreba a duchovná túžba po zmene jeho trpiaceho stavu vedú konečne vydesenú dušu k mysleniu, a od myslenia k uvažovaniu a rozjímaniu o tom, čo sa udialo, a nakoniec vedú k ľútosti, kvôli čomu si sám dáva meno „ľútostivý“, ktoré s jedným slovom vyjadruje celé jeho ja.

Je možné mu pomôcť a dostane sa mu pomoci, pretože to prvé, čo je potrebné pre pokrok, je vôľa stať sa lepším. Jedná sa len o to, aby sa mu ukazovala cesta, ktorou má ísť. A keď vás veľmi prosí o modlitby, tak je to vlastne tlak, ktorým chce inými slovami povedať: „Učte ma modliť sa“. A práve v tomto prianí mu môžete pomáhať, keď mu v modlitbe vlastne ukazujete cestu, ktorá vedie naspäť k láske, k dôvere vo Mňa. Keď ho naučíte tak sa modliť, bude už sám hľadať svojho Boha, Pána a Otca, s ľútosťou sa pred neho vrhne a nájde milosť ako mnohí iní, ktorí boli ešte oveľa horší než on. Avšak boli tiež len „stratenými synmi“ a čo sa deje s takými, viete sami z Môjho života. (Viďte v Jánovi – Obrátení templári). Učte ho teda modliť sa, ukazujte mu cestu a všetko ostatné potom prenechajte Mne. Ja už nájdem správne prostriedky pre správny účel.

Teraz k záveru uvediem ešte dvoch ženských duchov, ktorých si, môj synu, len nedávno vytiahol z ich hrobky a oslobodil si ich od ich omylu, že tam musia čakať až do posledného súdu.

Obe tieto duše veľmi túžia za osvietením a správnym náhľadom na onen svet a aj za poučením, ako ďaleko bola ich viera na Zemi pravdivá či klamlivá. Už skoro sa to aj dozvedia, čo vlastne má byť ich poslaním a ich vierou.

Matka jedného z tvojich priateľov tiež už zakrátko zažije, ako sa dá jej chmúrny pobyt zameniť za iný krajší, keď sa potom vedená iným vašim zosnulým priateľom naučí spoznávať ostatné, proti čomu by sa na Zemi vzpierala nohami a rukami, keby to vo svojom pozemskom živote počula.

Už skoro sa dozvie, že mechanické modlenie sa jedného a toho istého nebola tá správna cesta, aby sa prišlo ďalej, ale že náboženstvo, ako som kedysi povedal, musí sa ponímať v Duchu a v Pravde; lebo Ja som Duch a môžem dávať len Duchovné a Duchovné opäť prijímať.

Že ona celý svoj život holdovala (rímskemu) vzorcovému kultu, nie je jej vina, a ako som kedysi povedal: „Boh berie (prijíma) vôľu ako skutok“, rovnako tak sa prijmú jej naučené vzorcové litánie, akoby prichádzali ako najvrúcnejšie modlitby srdca slobodného ducha, ktorý pozná Svojho Stvoriteľa a Pána a dokáže si Ho oceňovať a milovať.

Zo všetkého povedaného za prvé vyplýva to, že svet tam hore nie je taký, ako si väčšina myslí a že práve tak, ako kedysi povedal Pavol: „Strom zostane ležať tam, kam spadol,“ mali by sa naučené pojmy a navyknuté názory o živote pozemskom i na onom svete usporiadať ešte tu na Zemi, pretože inak je pokrok na onom svete pomalý a plný útrap a mnohý sa až po storočiach dozvie to, čo iný pochopil za niekoľko minút.

Je síce pravda, že duch je nesmrteľný a času je naporúdzi veľká miera, ale predsa sú duchovia, rovnako tak ako vy tu, zodpovední za využívanie času, keď okrem toho ešte falošne použitý čas sa zdá na onom svete stokrát dlhší ako tu. -

Všetko, čo som vám tu povedal, sú napomínania tvrdohlavým, ktorí stále veria, že zostáva ešte dosť času na zmenu, alebo že by sa mal zmeniť svet tam hore, ako by ho chceli radi mať.

Hovorím vám toto všetko vopred, aby ste boli pripravení na to, že také to je a nemôže to byť inak, že všetko vzpieranie sa je márne, Moje zákony sú stále, pevné, bezo zmeny, aj keby si to ten či onen prial alebo chcel vymodliť ich zmenu.

Tu som vám predviedol spriatelené zosnulé duše, ktorých sa môžete každý deň pýtať a z ich odpovedí ľahko pochopíte, že mám vždy pravdu. Preto sa snažte, aby vám chyby iných boli vzorom, aby ste nezišli z pravej cesty, ktorú som vám ukázal a po ktorej som vás viedol až doteraz tu na Zemi a na onom svete vás tiež neopustím, dokiaľ tlak za „pokrokom“ vo vašom duchu celkom nepotlačíte. Amen.