VEJ 8-162. Poriadok v domácnosti Božej.
1) Hovoril Šimon Juda: „Pane, kedy, v ktorej dobe sa niečo také na Zemi stane?”
2) Hovoril som Ja: „Šimon Juda, Ja som ti dal pre tvoju mocnú vieru kľúče k Božiemu Kráľovstvu a nazval som ťa skalou, na ktorej postavím Svoju cirkev, ktorú brány pekelné nepremôžu. Ty budeš novým Áronom a budeš sedieť na jeho stolici. Áno, staneš sa ním tiež tým, že budeš s ostatnými bratmi šíriteľom Môjho slova.
3) Ale keď sa to za niekoľko storočí dozvedia pohania, budú v Ríme predstierať, že túto stolicu si tak založil ty. A národy, ktoré k tomu budú nútené ohňom a mečom, uveria týmto falošným prorokom, že si ty, ako prvé knieža viery, zriadil v Ríme túto stolicu a že z nej v Mojom mene vládneš nad celou Zemou a jej kniežatami a národmi. Ale hľa, to bude falošná stolica, z ktorej sa rozšíria na šírej Zemi mnohé nešťastia a takmer nikto už nebude vedieť, kde si zriadil tú skutočnú stolicu, stolicu lásky, pravdy, živej viery a života a kto je tvojím skutočným nástupcom.
4) Táto falošná stolica sa síce dlho udrží, mnoho cez tisíc rokov, ale dvetisíc rokov sa nedožije. A teraz počítaj, ak dokážeš počítať!
5) Keď táto falošná stolica spráchnivie a nebude už mať žiadnu pevnosť, potom prídem opäť Ja a so Mnou Moje Kráľovstvo. Potom aj vy prídete so Mnou na Zem a budete Mojimi svedkami tým, u ktorých nájdete ešte skutočnú a čistú vieru.
6) Ale v tej dobe bude potrebné aj veľké čistenie, aby Ma ľudia znova poznali a uverili jedine vo Mňa. Ale čo som vám teraz zjavil v dôvere, o tom ešte teraz pomlčte! Však príde čas, v ktorom to bude nahlas zvestované zo všetkých striech.”
7) Hovorili ostatní učeníci: „Pane, či už sa nemožno niečomu takému vyhnúť?”
8) Hovoril som Ja: „Ó, áno, ale to by ľudia museli byť pretvorení na obyčajné stroje! Vy tiež hovoríte: - Ale prečo sú stále také prudké vetry a búrky na mori? – Dobre, hovorím Ja, odstráňte ich teda a more potom už nebude poháňať nebezpečné vlny a prívaly a plavci budú môcť v úplnom pokoji a bez nebezpečenstva plávať po moriach! Lenže veľmi pokojné more potom zhnije a naplní morom (pliagou) všetky časti Zeme, takže potom nebude už mysliteľný žiaden prirodzený život ani na súši ba ani na samotnom mori.
9) Všetka voda by sa teda musela premeniť na kameň! Ak by sa to však stalo, odkiaľ vezmú potom všetky živé tvory, ako rastliny a zvieratá svoju prvú a najpotrebnejšiu potravu? Aby teda more zostalo akým je a aj všetky ostatné vodstvá, musia zostať vetry a búrky, ktorými sa udržiava more, stále v pohybe a v z neho plynúcej činnosti, aby nenechalo klesnúť ku dnu svoju životnú soľ a nezhnilo a nedostalo morový zápach.
10) Čím sú však vetry a búrky pre more, tým sú u človeka dopustené duchovné skúšky a boje, ktoré musí každý človek na tejto Zemi viac menej podstúpiť, aby sa prebojoval ku skutočnému životu.
11) Čo však platí pre dobu života každého jednotlivého človeka v malej mierke na tejto Zemi, to platí v rozsiahlejšej dobe aj pre celé národné kmene.
12) Malý potôčik preteká len krátku dráhu, kým sa spojí s väčším potokom, ktorý potom už musí pretekať oveľa rozsiahlejšiu dráhu, kým sa vleje do veľkej rieky; rieka musí potom už putovať rozsiahlymi a veľkými územiami, kým sa zjednotí so svetovým morom; toto more potom oblieva celú Zem a oživuje so svojou soľou, - ktorá v najjemnejšom a parnom roztoku napĺňa vzduch celej Zeme, - čo spôsobia vetry a búrky a aj pevninu a všetko prirodzené stvorenie v nej a na nej.
13) Do veľkého svetového mora sa síce vlievajú tisícoraké vody, čisté aj nečisté, sladké, kyslé a horké, liečivé aj neliečivé – ale v mori sa všetky zjednocujú a majú jednu soľ, z ktorej berie nespočetne rozmanitý ústrojný život prírody svoju základnú látku a podľa svojej podstaty v sebe spracováva.
14) A ako sa má veľké svetové more k všetkému stvoreniu celej Zeme, tak sa má aj veľká duchovná ríša k rôznym terajším pozemským životným pomerom ľudí na tejto Zemi. Každý jednotlivý človek sa podobá malému potôčiku, obec je akoby väčší potok, veľký potok je už ako ľud, rieka je ako národ a more predstavuje predovšetkým a najmä na rozsiahlych brehoch všetky národy Zeme, ktoré v ňom prechádzajú do jedného rovnakého živlu; hlavné a v sebe bezbrehé more označuje potom ľudí v duchovnej ríši, ktorá v sebe skrýva nekonečno a teda cez svoje spoločné živé zloženie je prazákladom všetkého bytia.
15) Od stáleho pohybu svetového mora závisí, ako bolo už ukázané, všetok prirodzený život tvorov; čím väčšími búrkami a prúdmi prichádza more do činnosti, tým viac životnej činnosti vyvíja aj u všetkých tvorov pevniny a teda aj lepší zdar.
16) Ak sa teda ľudia vo svojej vnútornej životnej činnosti stávajú vlažní, leniví, ospalí a svetla zbavenejší, potom nastávajú v nekonečne veľkom duchovnom svete ihneď veľké pohyby a vlnenia a tie potom cez svoje vlievanie spôsobujú aj rôzne hnutia a vlnenia medzi ľuďmi žijúcimi doposiaľ na tejto Zemi. Národ povstáva proti národu, náuka poráža náuku a pokračuje to tak po dlhé doby ďalej, dokiaľ tým ľudia nebývajú uvedení do najväčšej možnej činnosti života.
17) Tým sa potom stáva medzi nimi tiež jasnejšie a svetlejšie. Zdanlivá núdza ich robí vynaliezavými a núti ich tiež ku stále väčšej a usporiadanejšej činnosti. Touto činnosťou sa národy, ktoré predtým sotva o sebe niečo vedeli, navzájom zoznamujú a časom si navzájom prospievajú a svetlo medzi nimi čas od času stále viac a viac vzrastá a plodí v prvom rade stále väčšiu potrebu za životnou, takmer hmatateľnou, dokázanou pravdou.
18) Keď sa táto potreba nakoniec stáva stále všeobecnejšou a ľudia sa už neuspokojujú s obyčajnou vierou v autority, ktorá je vždy základom temnej a lenivej povery, potom je na čase dať im aj veľké a pochopiteľné životné Svetlo plné jasu a pravdy.
19) A pozrite, tak musia teraz veľmi mnohí rôznou lenivosťou a životnou tmou akoby v hlbokom spánku na celej zemi postihnutí ľudia byť uvádzaní do veľkého a búrlivého pohybu, dokiaľ sa po dlhšom časovom období nestanú tak ďaleko prebudení, aby v takomto prebudení začali konečne pociťovať, čo im chýba!”
VEJ 8-163. O znovupríchode Pána.
1) (Pán): „Keď medzi ľuďmi nastane taký stav, potom býva tiež na čase dať im to, čo im chýba, alebo až v tejto dobe prichádzam opäť do tohto sveta k ľuďom a konám všeobecne to, čo teraz konám ojedinele len pred nemnohými svedkami. Teraz kladiem do pôdy semeno a tým neprinášam ľuďom pokoj, ale len meč pre spor a pre veľké boje a vojny.
2) Len človek pre seba, ktorý prijme Moju náuku a bude podľa nej žiť, nájde v sebe svetlo, pravdu a skutočný pokoj života, aj keď bude musieť pritom podstúpiť so svetom mnohé boje a prenasledovania pre Moje meno, čo aj vy všetci zažijete na sebe. Keď však prídem do tohto sveta po druhý raz, potom už tiež prestane medzi národmi Zeme kvasenie, boje a prenasledovania a prvotný vzťah ľudí k čistým duchom nebies bude normálny a trvalý.
3) Z toho, čo vám bolo povedané a ukázané, azda teraz spoznáte, prečo sa dopustí, že časom vedľa malej a pravej Áronovej stolice, na ktorú Ja vás teraz usádzam, povstane medzi pohanmi falošná a dlho trvajúca stolica a ako a prečo budú dopustení aj falošní proroci a učitelia dokonca v Mojom mene.
4) Ale vy a vaši pravdiví potomkovia nech na to nedbajú, aj keď budú počuť volania z úst tých falošných prorokov, že Kristus je tu alebo tam. Lebo Ja už nikdy nebudem prebývať v chráme postavenom ľudskou rukou, ale len v duchu a v pravde tých, ktorí Ma budú hľadať, prosiť Ma, jedine vo Mňa veriť a takto Ma tiež nadovšetko milovať, ich srdce sa stane skutočným chrámom Môjho prebývania a v tomto chráme budem tiež k nim hovoriť, vyučovať, vychovávať a viesť ich. Toto si aj teraz najmä dobre zapamätajte, aby ste sa, keď to všetko tak príde, nepohoršovali, ale pripomenuli si, že som vám to všetko aj s odôvodnením už vopred oznámil!”
5) Hovoril potom Šimon Júda: „Pane, z toho teraz spoznávame Tvoj poriadok, ktorý vedľa najúplnejšej slobody vôle ľudí tejto Zeme nemôže mať žiaden iný smer, než aký si nám teraz a tiež už inokedy vykreslil – hoci nie tak otvorene; ale pre ľudstvo z toho vcelku ešte dávno neplynú žiadne zlaté plody života! Ale keď už raz tá vec musí tak byť, aby táto Zem bola konečne pretvorená na skutočnú životnú školu Tvojich detí, nech je tomu teda tiež tak, ako to Tvoja múdrosť dopustí!
6) My potom vynaložíme všetko, aby sme do pôdy srdca ľudí zasiali pokiaľ možno mnoho živého slovného semena, aby sa z toho čo najskôr mohli medzi ľuďmi vyvinúť najväčšie boje medzi svetlom a temnotou. Všetky hroby nech sa otvoria a nech je Tvoje evanjelium kázané dokonca aj mŕtvym a more nech vydá na veľké svetlo mŕtvych, ktorých pohltilo! Nemyslím tu kosti a ich dávno už zotleté telo, ale duše; aj im buď Tvoje slovo kázané v Duchu!”
7) Hovoril som Ja: „Hovoril si dobre a správne. Čo sa teraz deje tu na hmotnom svete, skutočne nebude zadržiavané doposiaľ aj ešte veľmi zaostalému svetu duchov. Ale teraz sú veľmi mnohí ľudia, ktorí sú počas života svojho tela pochovaní do hrobov životnej noci v hlbokom dne veľkého mora klamu; týmto ľuďom budete zaiste kázať evanjelium a aj tu potom vyjdú mnohí zo svojich starých hrobov na svetlo života a zmienené more vydá svojich zajatcov.
8) Keď sa to vo veľkej všeobecnosti stane, potom sa začne aj jasne rozvidnievať veľký a všeobecný deň vyslobodenia všetkým obyvateľom Zeme. Ale práca je veľká a ťažká a skutočných pracovníkov je ešte málo; preto sa predovšetkým snažte aj o to, aby ich počet bol čo najskôr veľký! Každý pracovník na Mojej životnej vinici dostane tiež podľa jeho usilovnosti a horlivosti veľkú odmenu. Tu na Zemi bude síce táto odmena pre vaše telo vždy len chudobná, tak ako bývala doposiaľ, ale zato tým väčšia a tučnejšia bude pre dušu a ducha.
9) Lebo majetky tejto Zeme sú len zdaním a podobajú sa navlas majetkom, ktoré má hociktorý človek vo sne. Malý rozdiel je len v tom, že majetok vo sne klame dušu človeka o niečo kratšiu dobu, ako vonkajší majetok tohto hmotného tela. Ale oboje zanikne a po zaniknutí bude všetko tu len zdaním pred otvorenými očami žijúceho ducha, ktorý jediný bude až teraz schopný dať všetkému zdaniu realitu.
10) Preto nech sa každý snaží predovšetkým len o majetky ducha, ktorými je Svetlo, Pravda a Život v duši! Čo v potrebnej miere potrebuje telo, to na tejto Zemi beztak každému vernému pracovníkovi na Mojej vinici pripadne určitým spôsobom samé sebou; lebo Ja iste najlepšie viem, čo aj v každom telesnom ohľade potrebuje. – Rozumeli ste Mi všetci teraz dobre?”
11) Hovoril Šimon Júda: „Pane, ja som Ti porozumel a ostatní bratia iste tiež a je nám teda teraz tiež úplne jasné, prečo si predtým nevypočul obyvateľov obce, cez ktorú sme prechádzali, aj keď ti predniesli svoje ťažkosti a uchádzali sa u Teba ako u nejakého svetského lekára, aby si im pomohol. – Ale teraz ideme už dosť dlho, Slnko sa už celkom zrejme chýli k západu a ja nemôžem ešte nikde objaviť niečo, čo by vyzeralo ako dom. Od tej doby, čo sme pred pol hodinou vstúpili na túto cestu vedúcu do Jericha, vyzerá to veľmi pusto. Lesov a kríkov je dostatok; ale inak tu nie je nič a je pochopiteľné, že v tejto krajine sa zdržiavajú zlodeji a lúpežníci. Pane, bude táto cesta ešte dlho takáto?”
12) Hovoril som Ja: „Nechaj cestu aká je, - pre nás je istá! Prešli ste so Mnou oveľa pustejšie krajiny na Eufrate a boli pre nás iste a dokonca veľmi úrodné. A tak tomu bude aj s touto cestou. Akonáhle prejdeme toto pred nami ležiace návršie, ktoré je pravda veľmi rozsiahle, prídeme zakrátko aj do obce, ktorá v Lótovej dobe bola jedným z desiatich miest, teraz však je to len celkom biedne mestečko; tam uvidíme, či tam pre nás bude treba niečo robiť. Odtiaľ ďalej je potom už viacej takých obcí a uvidíme, kde nám v hostinci poskytnú zaopatrenie.”
13) Hovoril učeník Ondrej: „Pane, Ty to už vopred celkom určite a iste vieš, - nechceš nám však teraz bližšie označiť, ktorá je to obec a aký to bude hostinec.”
14) Hovoril som Ja: „A aj keď je tomu tak, čo ti to vadí? Ja však kvôli vám nechcem teraz predvídať, ale podobne ako človek brať vec, nech už príde akokoľvek. Ale v prvej obci sa stretneme s rôznymi ľuďmi, farizejmi, starými zákonníkmi a aj s takými ľuďmi, ktorí sa považujú za veľmi zbožných a veľa si na tom zakladajú. S tými budeme mať mimochodom čo robiť!”
celé v češtine: http://www.lorber.cz/02-velke-evangelium-janovo.html
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára